Dolnozemská cesta 1/b, 85235 Bratislava, Slovenská republika

Vo štvrtok 8.11. 2018 sa na Gymnáziu v Spišskej Novej Vsi uskutočnila ďalšia zo série prednášok v rámci projektu SpeakingTours 2018 – My sme NATO, OBSE, EÚ. Prednáška niesla názov „Zahraničné operácie a misie NATO“ a v úlohe rečníka vystúpil plk. Ing. Martin Remeš z Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Pán Remeš na začiatok vyjadril nadšenie z pozvania na školu, a zo záujmu študentov o medzinárodnú situáciu a NATO. NATO je v slovenských médiách veľmi opisovaná a diskutovaná organizácia, pôsobiaca v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorej  plnohodnotným členom je aj Slovenská republika.

V úvode prednášky rečník upozornil k čomu slúžia operácie a misie NATO a zdôraznil ich význam ako nástroja krízového manažmentu na dosiahnutie mieru a stability. Uviedol, že operácie a misie Aliancie zahŕňajú nielen vojenské riešenia, ale aj nevojenské ako je napríklad pomoc pri odstraňovaní následkov prírodných katastrof, vzdelávanie, výcvik, mentoring, a mnohé iné. Na riešení jednotlivých krízových situácií sa na základe príslušných politických rozhodnutí podieľajúOzbrojené zložky členských krajín NATO v súčinnosti s ostatnými medzinárodnými organizáciami ako sú OSN, EÚ, OBSE a MVČK.

…Nepredpokladám výraznú eskaláciu konfliktu. Ukrajine pravdepodobne zostane nasledujúce roky v stave tlejúceho konfliktu…

Cieľom Aliancie ako takej je kolektívna ochrana, zachovanie mieru a bezpečnosti predovšetkým v severoatlantickom priestore, pričom pán Remeš zdôraznil, že Aliancia je postavená na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku a princípoch Charty OSN. Tieto zásady sú základné piliere na ktorých stojí nielen NATO, ale aj OSN, OBSE a EÚ. Tieto organizácie sa priamo podieľajú na riešení krízových situácií vo svete v spolupráci s NATO. Pán Remeš zdôraznil, že operácie NATO sú vo všeobecnosti na základe Rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. Ďalej uviedol, že z globálneho pohľadu môžu mať takéto operácie lokálny, ale aj  medzinárodný rozmer.

Operácie NATO majú svoje opodstatnenie pri zlyhaní mierového, politického a diplomatického úsilia, čo je zakotvené aj v Severoatlantickej zmluve. Ako príklad mierového a diplomatického úsilia medzinárodného spoločenstva pán Remeš uvádza Ukrajinu, kde sa vzniknutá situácia rieši mierovou cestou prostredníctvom Minských dohôd. Bohužiaľ ustanovenia týchto dohôd však nie sú napĺňané tak, aby bola konfliktná situácia vyriešená. Napriek tomu medzinárodné spoločenstvo sa naďalej snaží riešiť tento konflikt mierovou cestou a diplomatickým úsilím.

Severoatlantická aliancia má na riešenie krízových situácií vrátane obrany členských krajín k dispozícii sily a prostriedky so stanovenou dobou pohotovosti, ktoré sú schopné rýchlej reakcie a zasiahnuť kdekoľvek je to potrebné. Operácie a misie NATO môžu byť iniciované na základe žiadosti jednotlivých štátov, ako aj na základe žiadostí medzinárodných organizácií ako je napríklad OSN. Vojenské ako aj nevojenské operácie a misie NATO sú realizované v úzkej súčinnosti s medzinárodnými organizáciami ako je OSN, OBSE, EÚ a MVČK.

Rečník ďalej rozdelil operácie na niekoľko kategórii  – vojensky orientované, slúžiace či už na odstrašenie bojujúcich strán alebo na zabezpečenie mieru, a na nebojové, orientované na výcvik, poskytovanie materiálnej pomoci, pomoci pri odstraňovaní následkov prírodných katastrof, napríklad v prípade hurikánu Katrina v USA alebo zemetrasenia v Pakistane.

Pán Remeš zdôraznil dôležitosť Washingtonskej zmluvy, konkrétne článku 4 a 5.  Článok 4 hovorí, že členovia Aliancie budú vždy spolu konzultovať, ak bude podľa názoru ktoréhokoľvek člena ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť.Bolo tomu tak napríklad v prípade, kedy Turecko požiadalo o pomoc počas druhého konfliktu v Perzskom zálive ako aj v súvislosti s bezpečnostnou situáciou v Sýrii. Článok 5, ako kľúčová zásada Aliancie vyjadruje, že ozbrojený útok na jednu členskú krajinu sa považuje za útok proti všetkým. V tejto súvislosti sa o Aliancii hovorí ako o Aliancii kolektívnej zmluvy. Podľa rečníka to bol jeden z hlavných faktorov, ktoré Slovensko motivovali vstúpiť do NATO – bezpečnostné hľadisko, získanie stability a bezpečnosti v celom severoatlantickom priestore.

Ďalším bodom prednášky bolo objasnenie vnútornej štruktúry Severoatlantickej aliancie, kde jej najdôležitejším orgánom je Severoatlantická rada, ktorej predsedom a zároveň generálnym tajomníkom NATO je JensStoltenberg. Okrem Severoatlantickej rady je dôležitým prvkom v organizačnej štruktúre  skupina pre jadrové plánovanie, ktorá rieši otázky súvisiace s úlohou jadrových síl v bezpečnostnej a obrannej politike. Rečník upozornil na fakt,  že štruktúru Aliancie netvorí iba politická a vojenská časť, ale aj agentúry a organizácie zabezpečujúce podporu Aliancie v oblastiach ako sú  IT, obstarávanie a podpora, veda a technológie a štandardizácia.

V rámci svojej prednášky oboznámil rečník študentov s procesom generovania síl pre operácie a misie, kde zdôraznil kľúčovú úlohu Severoatlantickej rady a politického konsenzu pri vyjadrení súhlasu k uskutočneniu operácií a misií NATO.

Následne poskytol účastníkom prednášky náhľad o operáciách a misiách NATO od založenia NATO. Uviedol, že po druhej svetovej vojne bola Aliancia zárukou bezpečnosti vo vtedajšom bipolárnom rozdelení sveta. Po ukončení studenej vojny došlo ku zmene filozofie NATO v oblasti vonkajšej spolupráce a Aliancia začala viac preferovať aktívnu spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany s ostatnými krajinami. V tejto súvislosti bolo podpísané Partnerstvo za mier, ktoré bolo základom k účasti nečlenských krajín NATO na operáciách a misiách Aliancie. Významným míľnikom boli protipirátske operácie, pri ktorých Aliancia bola požiadaná o ochranu námorných trás a konvojov. Aliančné sily pôsobili v mnohých operáciách a misiách, napríklad pri odzbrojovaní etnických albánskych skupín v Macedónsku, pri zabezpečovaní mieru a stability  v Iraku, Afganistane a Kosove. Jednou z dôležitých a trvalých úloh Aliancie v oblasti operácií a misií je aj ochrana vzdušného priestoru Aliancie, do ktorej je aktívne zapojená aj Slovenská republika. Pán Remeš tiež spomenul niekoľko už ukončených misii, na ktorých sa Slovensko podieľalo, napríklad ISAF, SFOR a KFOR. Rovnako uviedol aj pár príkladov aktívnych operácii ako ResoluteSupport a výcviková misia v Iraku, kde Slovenská republika pôsobí v spolupráci s ostatnými členskými krajinami NATO vrátane aliančných partnerov.

V závere rečník podnietil diskusiu s publikom otázkou, či si myslia že potrebujeme operácie a pôsobenie NATO v oblasti bezpečnosti a medzinárodného krízového manažmentu. Na základe skúseností rečník má za to, že tieto operácie sú jednoznačne potrebné a prospešné, rovnako ako je potrebná a správna účasť Slovenska v NATO.

Tiež zaznelo niekoľko otázok ohľadom miery nebezpečenstva v operáciách, samotnej účasti v nich, a auditórium sa zaujímalo aj o plnenie záväzkov štátov v rámci výdajov na obranu. Podľa rečníka je oblasť obrany a bezpečnosti v tejto súvislosti závislá na politických rozhodnutiach konkrétnych krajín ako aj ich ekonomických možnostiach. K tomu na zamyslenie uviedol citát: „Kto nechce živiť svoju armádu, bude živiť tú cudziu.“