Extrémizmus je výzvou pre výchovu a vzdelávanie.
Najdôležitejšie v rámci boja proti extrémizmu je zamerať sa na mladú generáciu a rozvoj kritického myslenia, pričom je nevyhnutná systémová zmena. Zhodli sa na tom diskutujúci na Bezpečnostnom fóre 2017, kde sa o extrémizme diskutovalo z troch perspektív: školstvo, rodina a voľný čas.
Ako prvý panelista vystúpil Róbert Vancel, programový koordinátor Euroatlantického centra. Vo svojom príspevku sa zameral na projekt Speaking Tours, ktorý organizuje EAC. Ide o prednáškové turné zamerané na vzdelávanie študentov predovšetkým základných a stredných škôl v rôznych oblastiach, pričom rok 2016 bol venovaný problematike propagandy a dezinformácií. Vancel zhodnotil, že kvalita a aktivita študentov poklesla, pričom zdôraznil nedostatok vedomostí ohľadom historického vývoja v 20. storočí, ako aj neschopnosť študentov spájať fakty so širším geopolitickým kontextom. Pripomenul zároveň, že je dôležité zlepšiť aj kvalitu absolventov pedagogických škôl a dbať na vzdelávanie učiteľov v odborných smeroch. Vancel taktiež skritizoval vnucovanie názorov študentom ako častú praktiku prednášajúcich a namiesto toho navrhol podprahové vsúvanie niektorých informácií. Napríklad pri diskusii ohľadom významu členstva SR v NATO by v tomto smere pomohlo zapojenie profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR.
Na Vancela nadviazal Rado Sloboda, programový riaditeľ Sokratovho inštitútu. Vo svojej činnosti sa zameriava na zvrátenie trendu radikalizácie mladých ľudí na lokálnej úrovni, čomu sa venoval aj vo svojom vystúpení. Jeho cieľovú skupinu predstavujú žiaci základných a stredných škôl, pre ktorých organizuje aktivity na podporu kritického myslenia a empatie. Vyzdvihol v prvom rade význam živých knižníc ako nástroja vzdelávania o ľudských právach, keďže umožňujú žiakom stretávať sa s ľuďmi, ktorí utrpeli ujmu na svojich právach. Dôležitý je podľa neho aj naratívny prístup spočívajúci vo vedení rozhovorov so žiakmi o aktuálnych témach, vychádzajúc z osobných skúseností a nie z načítaných faktov. Sloboda na záver konštatoval, že dochádza k poklesu participácie na občianskom živote. Na zvrátenie tohto trendu má slúžiť práve činnosť Sokratovho inštitútu, ktorý umožňuje občanom meniť svoje komunity a snaží sa prispieť k výchove novej generácie občianskych lídrov na Slovensku.
Ako tretí vystúpil Daniel Milo, analytik Globsec Policy Institute. Vo svojom príspevku poukázal na niekoľko zarážajúcich štatistík, podľa ktorých každý štvrtý mladý človek by vo voľbách do Národnej Rady SR volil ĽSNS a až 46% ľudí verí konšpiračným teóriám o tom, že svet ovládajú tajné sily. Súhlasil s predchádzajúcimi rečníkmi, pričom ďalší problém vidí v nedostatku historických vedomostí a geopolitických súvislostí, ako aj v absencii kritického myslenia. Podľa Mila mladí ľudia nedokážu pracovať s informáciami, vyhodnocovať ich a na základe toho formulovať svoj názor. Tvrdí, že činnosť samotných mimovládnych organizácií je nepostačujúca, a preto je potrebná systémová zmena s účasťou ministerstva školstva. Komunikácia s mladými ľuďmi by mala prebiehať aj s využitím sociálnych sietí, marketingu a internetu, ktorý umožní multiplikačný efekt a lepšie šírenie informácií. Podobne ako Sloboda, aj Milo upozornil na to, že budeme čeliť kríze občianskej spoločnosti v dôsledku chýbajúcej generačnej výmeny. Aby sa tomu predišlo, navrhuje vytvoriť prodemokratickú sieť aktivistov.
Napokon vystúpil publicista Radovan Bránik, podľa ktorého sú extrémizmus a radikalizmus reakciou na hlbší problém. Je ním kríza dôvery, ktorá je v spoločnosti na najnižšej úrovni za posledné obdobie. Podľa Bránika by v štáte s fungujúcim školstvom a bezpečnostnými zložkami nikdy neuspela extrémistická strana. Zároveň tvrdí, že samotný boj proti extrémizmu je kontraproduktívny, pretože vyvoláva dojem, že extrémisti sú obeťou systému. Podľa neho je potrebné v tomto boji zasiahnuť oveľa skôr a zamerať sa v rámci prevencie na mládež a deti. V tomto smere je potrebný systémový prístup, ktorý by nespočíval iba v činnosti mimovládnych organizácií, ale zapojené by bolo napríklad aj ministerstvo obrany.
V druhom kole diskusie sa každý z diskutujúcich vyjadril k tomu, akú úlohu pri radikalizácii mladých ľudí a v boji proti nej zohráva rodina a voľný čas. Vancel zdôraznil vplyv sociálnych sietí, a to nielen na mladých ľudí, ale aj na ich rodičov, na ktorých majú dokonca konšpiračné weby ešte väčší vplyv ako na mladú generáciu. Dezinformovaní rodičia potom spätne negatívne vplývajú na svoje deti, napríklad pri rozhovoroch o aktuálnej politickej situácii. Sloboda zdôraznil potrebu systematickejšej formy spolupráce medzi mimovládnymi organizáciami a cirkvou. Navrhol aj budovanie ostrovov pozitívnej deviácie. Milo do diskusie prispel tvrdením, že rodina podľa neho predstavuje hrozbu ako aj príležitosť, s čím sa stotožnil aj Bránik. Ten súhlasil s Vancelom a tvrdí, že staršia generácia je na internete menej odolná voči zavádzaniu, preto rodina predstavuje aj určité riziko. Zraniteľní rodičia totiž ťažko zabránia v extrémizme svojim vlastným deťom.
Následne moderátor, čestný prezident Euroatlantického centra Mário Nicolini otvoril diskusiu, do ktorej sa na úvod zapojila docentka Jana Lasicová poznámkou, že konšpiračné teórie vznikajú tam, kde sú biele miesta a otázky zostávajú nedovysvetlené. Zároveň poukázala na to, že extrémizmus ako taký nevznikol naraz, ale prešiel vývojovými fázami.
V diskusii bolo následne poukázané aj na význam výchovy detí do šiestich rokov, pretože práve v tomto veku sa človek formuje najintentívnejšie. Napriek tomu, na Slovensku sme od roku 1989 na rodinu rezignovali a mnohé deti dnes vyrastajú v neúplných rodinách.
Bránik súhlasil, že rodina zlyháva. Navyše zdegradovaná je podľa neho aj učiteľská profesia, čo umožňuje víťazstvo tretej strany – extrémistov. Stotožnil sa s ním aj Milo, ktorý tvrdí, že práve škola by mala zohrávať dôležitú úlohu pri vštepovaní hodnôt, ktoré zaplnia spomínané biele miesta. Pokiaľ k tomu nedôjde, svoje vlastné hodnoty ponúkne niekto iný, čo povedie k nárastu radikalizmu. Sloboda v tomto kontexte pripomenul význam dialógu, ktorý je podľa neho najefektívnejším nástrojom v boji proti radikalizmu. Do diskusie sa zapojil aj Milan Šuplata, reagujúc na poznámku o umelej inteligencii a uviedol, že roboty oberajú ľudí o prácu a hrozí, že ľudská práca bude čoskoro zbytočná. Otázne potom je, čo budú ľudia robiť, a či práve takáto situácia neposkytne priestor pre extrémizmus. Na záver diskusie Milo pripomenul, že rozloženie spoločnosti je asymetrické. Kým na každom z extrémnych krajov je približne 15% spoločnosti, stred tvorí zvyšných 70%. Zatiaľčo boj proti extrémizmu sa zameriava na to, ako presvedčiť tých, ktorí sú na kraji, „infekcia“ sa rozrastá smerom do stredu. Zamerať sa preto treba na to, ako zabrániť rozširovaniu extrémizmu, a nie ako zvrátiť tých, ktorí už predstavujú krajných 15%.
Všetci panelisti sa zhodli, že najdôležitejšie v rámci boja proti extrémizmu je zamerať sa na mladú generáciu a rozvoj kritického myslenia, pričom je nevyhnutná systémová zmena. Diskusný panel sa uskutočnil na pôde Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici dňa 8. februára 2017.
