Ambíciou tohto krátkeho príspevku je len stručne sumarizovať hrozby vo vzťahu ku Kirgizskej republike s ich základnou charakteristikou.

Dlhodobá vnútropolitická nestabilita a slabosť centrálnej vlády predstavuje najmä v kombinácii s inými pretrvávajúcu hrozbu národnej bezpečnosti. Politické vedenie krajiny, ktoré nastúpilo v apríli 2005 po tzv. „tulipánovej revolúcii“ zatiaľ nenaplnilo očakávania väčšiny populácie (najmä v podobe zvyšovania životnej úrovne a utlmenia korupcie a rozšíreného nepotizmu). Dôsledkom toho stratilo a najmä v osobe prezidenta Bakiyeva pôvodnú všeobecnú podporu verejnosti, ktorá je už rok a pol po revolúcii bola podľa niektorých domácich analytikov[1] na najnižšej úrovni od vzniku nezávislého štátu.

Vlády za ostatné dva roky čelila masovému ilegálnemu zaberaniu pôdy, nezákonnému obsadeniu a správe štátneho majetku, blokádam dôležitých dopravných trás protestujúcim obyvateľstvom, masovým protestným zhromaždeniam v hlavnom meste a ďalším činom spochybňujúcim autoritu centrálnej vlády.

Vnútroštátna regionálna rivalita (sever vs juh), klanové animozity a polarizácia spoločnosti (radikálne „za“ vs radikálne „proti“ pri jednotlivých politikoch a skupinách) sú rizikom pre jednotu a štátnosť krajiny. Nová opozícia sporadicky presúva politický zápas z inštitúcií do ulíc. V krajine od apríla 2005 prišlo k trom vypätým krízam – jarnej (apríl – máj 2006) a jesennej (november 2006) a jarnej (apríl 2007), kedy opozícia s podporou časti populácie žiadala reformy, pričom jej časti a napokon i jednotne prednášala požiadavku na demisiu vedenia krajiny. Ostatná kríza z apríla 2007 bola po údajných provokáciách zo strany demonštrantov rozohnaná políciou, po čom nasledovali vyšetrovania vedúcich predstaviteľov opozície a obvinenia z podnecovania masových nepokojov. Mobilizačný, protestný potenciál verejnosti je – napriek jeho poklesu v porevolučnom období – stále vysoký. Potrebné politicko-ekonomické reformy sa realizujú len čiastočne alebo vôbec (reforma ústavy, administratívna, súdna, daňová, väzenská reforma). V kombinácii s problematickou sociálnou situáciou existujúca permanentná politická kríza vytvára podmienky pre spoločenské i ekonomické presadzovanie sa neštátnych, nelegitímnych aktérov, vrátane osôb z organizovaného zločinu, ako aj podhubie pre radikálne islamistické skupiny.

Kirgizsko zažilo za ostatný rok uskutočnenie dvoch zásadných noviel ústavy – „pokrokovej“ – presúvajúcej moc smerom k parlamentu v novembri 2006 – a následne „reverznej“, ktorá misku mocenských váh späť priklonila k prezidentovi v decembri 2006. Necelý rok na to v septembri 2007 vyhlásil Ústavný súd obe ústavne zmeny za neplatné a obnovil účinnosť ústavy z roku 2003. Vzápätí prezident vyhlásil referendum o ďalšom návrhu ústavy. Tieto ústavné peripetie svedčia o nevyzretosti kirgizského politického systému a pretrvávajúcom hľadaní rovnováhy politických síl na scéne Kirgizska.

Napriek tomu, že je táto malá krajina v oblasti politickej slobody spomedzi stredoázijských republík najďalej. Treba však dodať, že demokratické zriadenie vplyvom domácich tradícií a historických skúseností má svoje špecifiká a stará komunistická nomenklatúra de facto stále zostáva pri moci využívajúc nacionalizmus a tradičné klanové väzby.

I keď často podceňovanou, a podľa niektorých iba faktorom posilňujúcim hrozby – nie hrozbou samotnou – je aj v prípade Kirgizska zložitá sociálno-ekonomická situácia. Kirgizsko napriek tomu, že v ostatných mesiacoch zaznamenáva po takmer 2 rokoch stagnácie ekonomický rast, má enormný zahraničný dlh (zhruba 2 mld. USD), pričom vláda zatiaľ nemá jasnú stratégiu, ako tento problém riešiť (tento rok odmietlo možnosť vstupu do programu Svetovej banky pre najzadlženejšie chudobné krajiny (Heavily Indebted Poor Countries)). Približne polovica populácie žije pod hranicou chudoby[2]. Vysoký odchod pracovnej sily (kvalifikovanej aj nekvalifikovanej) do zahraničia (v zahraničí – najmä v Rusku a Kazachstane – pracuje približne 500 tis. občanov Kirgizska) s pravdepodobnosťou následného usadenia sa tam (a odchodu aj zvyšku rodiny), spolupôsobí v tomto kontexte negatívne. V dlhodobom horizonte môže vyvolať demografickú krízu a pri potenciálnom raste populácie súčasných menšín (najmä uzbeckej, tadžickej) môže nepriaznivo spolupôsobiť na medzietnické spolužitie. Ostatné mesiace vstupuje do hry aj významný rast cien potravín, čo vyvoláva nepokojnosť verejnosti a môže ísť o významný faktor pri najbližšom politickom vývoji v kontexte referenda o novej ústave a očakávaných predčasných parlamentných volieb.

Dlhodobo a značne rozšírená je v Kirgizsku korupcia, pričom podľa niektorých odborníkov pretrváva v štátnych orgánoch, a to aj v zákon presadzujúcich zložkách, súdnictve, colnej správy atď.. V Indexe korupcie podľa Transparency international za rok 2005 sa krajina umiestnila na 135. zo 159 miest. V indexe pre rok 2006 sa umiestnilo na 145. mieste zo 163 miest. V roku 2007 sa v tomto indexe umiestnilo Kirgizsko na 150. zo 170 miest.[3]

Organizovaný zločin v Kirgizsku kontroluje značnú časť ekonomiky krajiny a za ostatné dva roky údajne posilnil svoje pozície, pričom sa objavili aj snahy niektorých osôb podozrivých z prepojenia na podsvetie prenikať priamo do politiky (účasť v parlamentných voľbách). Spolu s vnútropolitickou nestabilitou má tento vývoj ďalšie konzekvencie (napr. znižuje atraktívnosť krajiny pre zahraničné investície; turizmus; obmedzuje príjmy do štátneho rozpočtu).[4]

„Tulipánová revolúcia“ nerozvírila len politickú scénu, ale vyvolala boj o moc aj v podsvetí a otvorenejšiu snahu jeho predstaviteľov priamo prenikať nie len do politického prostredia ale aj do bezpečnostných zložiek. Od roku 2005 sa udialo niekoľko vrážd politikov a osôb podozrivých z prepojenia na organizovaný zločin. Súčasne, domáce zločinecké skupiny sa čoraz viac prepájajú na transnacionálne skupiny.[5]

Podsvetie v Kirgizsku sa v dlhodobom horizonte pravdepodobne nebude nečinne prizerať, ak by sa mu pri reformnom procese, presadzovaní vlády zákona a v boji proti korupcii, obmedzoval manévrovací priestor. Isté prepojenia medzi podsvetím a niektorými politikmi v Kirgizsku sa v minulosti objavili. Tento faktor môže pôsobiť destabilizačne. Jeho vplyv na druhej strane netreba preceňovať. Rizikovosť tohto prvku by však vzrástla v kombinácií s aktiváciou iných destabilizačných faktorov.

Potenciál väzenských nepokojov je vysoký pre ťažké podmienky v týchto zariadeniach (nedostatok potravy, a zdravotníckej starostlivosti, preplnenosť).[6]

Užívanie a pašovanie drog cez územie Kirgizska (najmä južné provincie Batken a Osh) predstavuje hrozbu národnej bezpečnosti, keďže ohrozuje ekonomickú, zdravotnú, sociálnu situáciu krajiny. Tieto fenomény sú prepojené s pôsobením a financovaním organizovaného zločinu, radikalizmu a terorizmu, najčastejšie aj s ilegálnym prechodom hraníc. Tranzit najmä z Afganistanu (ale aj domáca produkcia) a užívanie narkotík je v Kirgizsku na vzostupe. Kirgizsko je na prvých miestach vo svete v rozsahu závislosti populácie od ópia.[7] Cez Kirgizsko sa prepravuje takmer 5 metrických ton narkotík ročne a táto krajina tak z tohto pohľadu získala charakter významnej tranzitnej krajiny.[8] Pašovanie prebieha na trase z Afganistanu cez Tadžikistan a južné provincie (Batken, Osh) Kirgizska, Uzbekistan ďalej na sever na trhy v krajinách SNŠ a v Európe. Tento problém je spojený aj s obchodom s ľuďmi a zbraňami.

Pod tlakom ekonomických ťažkostí, sociálnych podmienok a pravdepodobne aj viac či menej represívnemu charakteru tunajších režimov a ďalších faktorov patrí medzi najvážnejšie hrozby vo viacerých častiach strednej Ázie vrátane územia Kirgizska pôsobenie radikálnych náboženských (islamistických) hnutí používajúcich aj teroristické prostriedky. Najväčšie skupiny (Hizb ut-Tahrir – i keď sa deklaruje ako nenásilná skupina, a po vojne v Afganistane oslabené Islamské hnutie Uzbekistanu) deklarujú za svoj cieľ vytvorenie islamského štátu Turkestan rozprestierajúceho sa na väčšine územia stredoázijských republík s centrom v Uzbekistane.

Táto hrozba sa exaktne prejavila v rokoch 1999 a 2000, kedy na územie Kirgizska (provincie Batken a Osh) prenikla skupina ozbrojených radikálov z Islamského hnutia Uzbekistanu (dnes už býva označované ako Islamské hnutie Turkestanu), ktorá sa priznala k svojmu napojeniu aj na sieť Al-Kaida. Aby bol vpád ozbrojencov na konci minulého storočia potlačený potrebovali kirgizské bezpečnostné zložky asistenciu z Uzbekistanu, Kazachstanu, doplnenú o technickú pomoc z Ruska a Spojených štátov, určitú materiálnu pomoc poskytla aj Čína. V rokoch 2004 - 2005 sa zintenzívnili aktivity islamistickej skupiny Hizb ut-Tahrir. V máji roku 2006 sa udial incident na hraniciach Tadžikistanu a Kirgizska, keď niekoľko ozbrojencov (z Islamského hnutia Uzbekistanu - IMU, a údajne aj Hizb ut-Tahrir, rôzneho etnického pôvodu, no najmä Tadžici) zaútočili na hraničné kontrolné stanovištia na oboch stranách, vyrabovali ich a prenikli do hôr Kirgizska, kde boli neskôr silovo potlačení.[9] V júni 2006 vyhlásil kirgizský minister obrany, že juh krajiny môže byť opäť destabilizovaný. Od ostatného incidentu v polovici mája 2006 podľa neho, islamistické radikálne skupiny zintenzívnili svoje aktivity.[10] Na jar 2007 zintenzívnili kirgizské zložky za pomoci uzbeckých partnerov postup voči islamistickým skupinám.

Vzhľadom na viacero faktorov medzi nimi pokračujúci rast vplyvu náboženstva v regióne (ktoré okrem sociálnej dimenzie prostredníctvom pomoci od islamských organizácií predstavuje najmä vnútorný únik pred znepokojivou realitou bežného života – chudoba, korupcia, zneužívanie moci politikmi a štátnymi orgánmi, represie), vrátane jeho radikálnych verzií, eskalácia situácie v Afganistane, pokračovanie angažovanosti USA v regióne, a tiež priepustnosť tunajších hraníc, ako aj pre obmedzenú spoluprácu bezpečnostných zložiek krajín regiónu a dlhodobú vnútropolitickú nestabilitu v Kirgizsku, hrozba podobných vpádov i domáceho pôsobenia radikálov (v podobe teroristických aktivít) v Kirgizsku pretrváva, i keď sa nezdá byť akútnou.

Kirgizsko je etnicky heterogénnou krajinou s relatívne veľkou uzbeckou (13%) a ruskou (12%) menšinou. Vzhľadom na obavy Číny zo separatizmu Ujgurov (10 až 12 mil. obyvateľov západnej čínskej provincie XinTiang) predstavuje aj ujgurská menšina v Kirgizsku, hoci počíta len do 50 tisíc obyvateľov, tiež určitý rizikový faktor. V spojení s negatívnymi skúsenosťami z minulosti a zlou sociálnou situáciou, pôsobením radikálnych náboženských skupín a necitlivými krokmi vlády, predstavuje etnická heterogenita Kirgizska potenciálnu hrozbu bezpečnosti krajiny. Revolúcia z marca roku 2005 podľa niektorých pozorovateľov posilnila medzietnické rozpory. Začiatkom tohto roka prišlo aj k menším incidentom incidenty medzi Kirgizmi a Dunganmi. Politickí analytici hovoria o rozrušení neformálnych mechanizmov riešenia konfliktov medzi etnikami.[11] Súčasne sa objavil nárast skupovania pozemkov a domov na juhu Kirgizska po odídených za prácou do zahraničia zo strany imigrujúcich Tadžikov, čo vyvoláva obavy u vedenia krajiny o územnú integritu Kirgizska v dlhodobejšom horizonte. Tento trend však vzhľadom na svoj obmedzený rozsah i trvanie zatiaľ nepredstavuje reálnu hrozbu.[12]

Uzbecká menšina sa javí byť najrizikovejšia vzhľadom na svoju silnejšiu religiozitu a fakt, že materská krajina, kde majú príbuzenské väzby, priamo susedí s Kirgizskom, pričom je súčasne koncentrovaná v prihraničnom regióne so spornými hranicami. Práve Ferganská kotlina, kde sa stretávajú hranice Uzbekistanu, Tadžikistanu a Kirgizska (v provincii Osh tvoria Uzbeci až polovicu obyvateľstva) a kde je najhoršia sociálno-ekonomická situácia, i vzhľadom na väčšiu religiozitu uzbeckého etnika predstavuje centrum pôsobenia radikálnych islamistických skupín. Etnická prepojenosť medzi krajinami zdieľajúcimi Ferganskú kotlinu (najhustejšie osídlená oblasť regiónu) v prípade destabilizácie jednej krajiny zvyšuje potenciál šírenia konfliktnej vlny do ďalších.[13] Rizikovým faktorom v tomto kontexte sú aj presuny značného počtu obyvateľstva v tomto regióne či už v podobe migrácie alebo utečeneckých vĺn, vrátane „plíživej osídlovacej“ imigrácie[14], kedy – ako je naznačené vyššie - občania uzbeckých a tadžických prihraničných regiónov kupujú a usadzujú sa v prázdnych domoch po Kirgizoch v Kirgizsku. Pozorovateľná je aj aktivizácia predstaviteľov uzbeckej menšiny deklarujúc pocit „druhotriednych občanov“ žiadajúcich okrem posilnia politického zastúpenia aj uzbečtinu ako oficiálny jazyk.

Zatiaľ nebolo týmto požiadavkám Uzbekov vyhovené. Medzi príslušníkmi kirgizského a uzbeckého etnika sporadicky prichádza k stretom najmä vo Ferganskej kotline v otázkach pôdy. Vo vzťahu k tejto menšine, najmä jej významným predstaviteľom v krajine sa v ostatnom období uskutočnilo niekoľko zásahov, ktoré – ak by sa množili – by potenciálne mohli negatívne pôsobiť na medzietnické súžitie.[15] Riziko rastu etnického napätia pretrváva, pričom v kombinácií s ostatnými hrozbami a rizikami pôsobí synergicky.

Kirgizsko je svojou polohou a existenciou základne Ruskej federácie (pod mandátom Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti - CSTO), a i USA, blízkosťou Afganistanu a Pakistanu, členstvom v Organizácii šanghajskej spolupráce ako aj CSTO zaujímavé aj pre pôsobenie zahraničných spravodajských služieb vo vzťahu k uvedeným krajinám, regiónu aj kirgizskej vláde. To môže predstavovať prinajmenšom nepriamu hrozbu národnej bezpečnosti Kirgizska.[16] Začiatkom leta tohto roku prišlo k obvineniu pracovníčky parlamentu zo špionáže. V auguste sa objavili ďalšie obvinenia pracovníkov ministerstva obrany a Štátneho výboru pre národnú bezpečnosť (Národnej bezpečnostnej služby).[17]

Aktuálne sa javí byť hrozba konvenčného útoku zo strany susedných krajín voči Kirgizsku málo pravdepodobná, avšak nie vylúčitelná. Nepravdepodobný je ozbrojený útok mimoregionálneho štátu voči Kirgizsku.[18] Riziko plynúce z dlhodobo problematického vzťahu s Uzbekistanom sa po nedávnom rozvinutí bezpečnostnej spolupráce napriek existujúcim sporným témam zmenšilo. Napriek tomu v rámci Strednej Ázie zostáva potenciálnym zdrojom konfliktov niekoľko sporných otázok.

Nedoriešené spoločné hranice, nerešpektujúce etnické osídlenie zaťažujú aj vzťahy Kirgizska s jeho susedmi[19]. Kirgizsko ma vyriešené hraničné otázky iba s Čínou. Problémy nie sú ani na kazašsko-kirgizskej hranici, kde je ukončená delimitácia. Zaostáva delimitácia s Tadžikistanom a Uzbekistanom, v druhom prípade zostáva niekoľko vážnych sporov. Najmä v oblasti Ferganskej kotliny, Uzbekistan zaznamenáva dlhodobo vysoký prírastok populácie vo svojej časti kotliny, pričom sú niektoré nevyužité Kirgizskom kontrolované územia, Uzbekistanom označované za sporné.[20] Súčasne sú v tejto oblasti zaujímavé zdroje pitnej vody, úrodná pôda, čo zvyšuje jej atraktivitu a citlivosť rozdelenia. Niektoré sporné územia hospodársky využíva Uzbekistan (najmä na ťažobné účely). Medzivládne pracovné skupiny pokračujú v riešení tejto otázky. Problém nevyriešených hraníc produkuje sporadické hraničné incidenty, a neprospieva atmosfére medzištátnych vzťahov (šíria sa aj rôzne nepravdivé fámy, ktoré pôsobia na medzietnické nálady).

Odmínovanie oblasti začaté v roku 2004 a realizované Uzbekistanom po tom, čo po nájazdoch islamských militantov na prelome rokov 1999 a 2000 hranicu sám zamínoval (je to však spájané aj s jeho unilaterálnou demarkáciou niektorých úsekov spornej hranice), znížilo napätie. V novembri 2006 sa uskutočnil pokrok na jednom zo sporných úsekov spoločnej hranice.[21] Kirgizská vláda deklaruje vyriešenie týchto otázok ako jednu zo svojich zahraničnopolitických priorít. Hoci aktuálne tento problém nepredstavuje akútnu hrozbu, v prípade neriešenia môže sa na takú zmeniť.

Druhou potenciálne vážnou hrozbou je konfliktný manažment prírodných zdrojov v regióne, resp. nutnosť ich zdieľania. Na jednej strane otázka dodávok vody z Kirgizska a Tadžikistanu (kontrolujú viac ako 80% vody v Strednej Ázii) do Uzbekistanu a Kazachstanu (ktoré 80% svojej spotreby odoberajú z týchto krajín), na druhej strane dodávky ich energonosičov či tranzit energií do Kirgizska a Tadžikistanu. Nedostatok energosurovín a obštrukcie pri ich dodávkach nie len že predstavujú hrozbu pre ekonomiku a tým aj národnú bezpečnosť, ale narúšajú aj vzájomné vzťahy.

Podobné medzištátne napätie vyvoláva nedostatok vody, ktorý sa z pohľadu niektorých analytikov už v blízkej budúcnosti prejaví ako jedna z najvážnejších hrozieb bezpečnosti a stability celého regiónu a teda aj Kirgizska v kontexte vyvolania medzištátnych konfliktov. Kirgizsko samé na spotrebu využíva len 7% z množstva vody, ktoré kontroluje. Jej regulovaním podľa potrieb susedov (Uzbekistan a Kazachstan) zaznamenáva ekonomické straty v podobe jej nevyužitia na energetické účely. Kompenzácie v podobe dodávok energosurovín však považuje za nedostatočné a sú často prerušované. Z hľadiska Kirgizska a jeho susedov je problematické najmä využitie riek Syrdarja, Talas, a Tarim.[22] Na 7. summite SCO v Biškeku v auguste roku 2007 uzbecký prezident Karimov varoval pred možnou eskaláciou sporov o vodné zdroje v regióne.[23]

Z krátkej analýzy vyplýva, že Kirgizsko je vystavené niekoľkým hrozbám vonkajšieho aj vnútorného charakteru, vojenského i nevojenského typu rôznej intenzity. Z tohto hľadiska sa príliš nevymyká z pomerov pri iných štátoch regiónu. Špecifikom je kombinácia zdieľania Ferganskej kotliny so susedmi, blízkosť Afganistanu, etnická heterogenita, permanentná vnútropolitická nestabilita, vírenie v podsvetí, slabosť centrálnej vlády a bezpečnostných zložiek. Vzhľadom na pozitívny trend v ekonomike bude politická stabilita a reformy kľúčom k redukcii rizikovosti bezpečnostných hrozieb.

______

POZNÁMKY:

[1] K 1. výročiu politických zmien Edil Baisalov, líder koalície NGO za demokratickú a občiansku spoločnosť povedal, že „...nikdy predtým v histórii Kirgizska nebola dôvera vo vládu v Kirgizsku tak nízko“.
Pozri SHENKER, Sarah: Kyrgyz uprising 'no revolution'. BBC News, 23.3.2006. Dostupné na: http://news.bbc.co.uk/2/hi/asia-pacific/4836916.stm
[2] Pozri: KADYROVA, R.K.: Protection Of Power In Central Asia: Using Terror As A Pretext? A Kyrgyz Ngo’s Vision. Facing the Terrorist Challenge Central Asia's Role in Regional and International Co-operation. DCAF. 11.12.2006. s 189. Dostupné na: http://www.dcaf.ch/_docs/CentralAsia_terror/Ch.8.pdf
[3] Pozri napr.: KYRGYZSTAN: Corruption remains high. 1.8.2006. Dostupné na: http://www.irinnews.org/report.asp?ReportID=54916&SelectRegion=Asia&SelectCountry=KYRGYZSTAN
Pozri tiež: Map of Freedom 2006. Freedom house. Dostupné na: http://www.freedomhouse.org/template.cfm?page=22&year=2006&country=6996
Pozri napr. aj: PANNIER, B.: Kyrgyzstan: Parliament Takes Up Premier's Corruption Challenge. RFE/RL, 26.1.2006. Dostupné na:
http://www.rferl.org/featuresarticle/2006/01/17AB3566-08D8-4D40-A29F-492CF2250591.html
The 2006 Transparency International Corruption Perceptions Index. 10.7.2007. Dostupné na: http://www.infoplease.com/ipa/A0781359.html
The 2007 Transparency International Corruption Perceptions Index. 24.10.2007. Dostupné na: http://www.transparency.org/news_room/in_focus/2007/cpi2007/cpi_2007_table
[4] Pozri napr.: PYLENKO, Z.: Winter For The Kyrgyz Revolution. December 14, 2005, Central Asia – Caucasus Institut. Dostupné na: http://www.cacianalyst.org/view_article.php?articleid=3889&SMSESSION=NO
[5] Porovnaj: MARAT, Erica: Kyrgyzstan Marks First Anniversary Of Tulip Revolution. 24.3.2006 Eurasia daily monitor. Dostupné na: http://www.jamestown.org/edm/article.php?article_id=2370914
Pozri aj: Kyrgyzstan: After the Revolution. Crisis Group Asia Report N°97, 4. May 2005, s. 14. Dostupné na: Dostupné na: http://merln.ndu.edu/archive/icg/kyrgyzstanaftertherevolution.pdf
A tiež: WOOD, Tom: Kyrgyzstan: Too early to pass judgement on revolution. International Eurasian Institute for Economic and Political Research. 26.1.2006. Dostupné na: http://iicas.org/2006en/26_01_06_fr_en.htm
[6] Pozri: Kyrgyzstan: The Prison Nightmare. 16.8.2006. International Crisis Group. Dostupné na: http://www.crisisgroup.org/home/index.cfm?l=1&id=4336&m=1
Podľa oficiálnych štatistík Kirgizsko zaujíma prvé miesto v strednej Ázii a je na najvyšších priečkach z hľadiska sveta v percentuálnom podiele užívateľov opiátov z celkovej populácie. Konkréte ide o 2,3%. Vysoké číska, hoci už iba v rámci regiónu sú aj pri iných drogách (hašiš 6,4%) Pozri: GOLUNOV, S.: Border Security In Central Asia: Before And After September 11. DCAF, 11.12.2006. s.. 101. Dostupné na: http://www.dcaf.ch/_docs/CentralAsia_terror/Ch.3.pdf
A tiež: World Drug Report 2006. 12.12.2006. Dostupné na: http://www.unodc.org/pdf/WDR_2006/wdr2006_volume2.pdf
[7] Pozri: Kyrgyzstan: NATIONAL SECURITY. 11.12.2006. Dostupné na: http://www.mongabay.com/reference/new_profiles/273.html
Pozri aj: Kyrgyz Minister Warns Of Heroin Epidemic. RFE/RL, 14.8.2006. Dostupné na: http://www.rferl.org/featuresarticle/2006/8/7A5F1A1A-379E-497C-A399-ACA1FB36F214.html
[8] Kyrgyzstan Risks Becoming Narcotics Transit-State - Drugs Tsar. 20.7.2006. Dostupné na: http://www.eurasianhome.org/xml/t/news.xml?lang=en&nic=news&pid=10851&qday=20&qmonth=7&qyear=2006#10851
[9] Pozri: DALY, J.C.K.: Sino-Kyrgyz relations after the Tulip Revolution. The Jamestown Foundation, China Brief. 7.6.2005. Dostupné na:
http://www.asianresearch.org/articles/2614.html
Pozri aj: Central Asia: Regional Developments and Implications for U.S. Interests. November 16, 2006. Dostupné na: http://fpc.state.gov/documents/organization/76879.pdf
Kyrgyzstan says 13 killed in raid by Islamists. 13.5.2006. Dostupné na: http://www.alertnet.org/thenews/newsdesk/L13711397.htm
Central Asia: Fighting Erupts On Tajik-Kyrgyz Border. 15.5.2006. Dostupné na: http://www.eurasianet.org/departments/insight/articles/pp051506.shtml
Pozri aj: Kyrgyzstan: NATIONAL SECURITY. 11.12.2006. Dostupné na: http://www.mongabay.com/reference/new_profiles/273.html
Pozri aj: Maksutov, R.: The Shanghai Cooperation Organization: A Central Asian Perspective. August 2006. s. 12. Dostupné na: www.sipri.org/contents/worldsec/Ruslan.SCO.pdf/download
[10] South Kyrgyzstan could destabilize further - defense minister. 6.6.2006. Dostupné na: http://en.rian.ru/world/20060606/49121491.html
[11] Pozri: Interethnic Clash Causes Kyrgyzstan’s "Common House" To Tremble. 2/16/06. Dostupné na: http://www.eurasianet.org/departments/civilsociety/articles/eav021606.shtml
Pozri aj: ABDURASULOV, Abdujalil: Titular Group and Ethnic Minorities after the Kyrgyz Revolution: The Changed Interaction. Dostupné na: http://www.lse.ac.uk/collections/government/Kyrgyzstan/Abdurasulov.pdf
Údaje o veľkosti etnických skupín pochádzajú z: CIA The World Factbook. 22.10.2007. Dostupné na:
https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/kg.html
[12] Tajiks Buying Up Kyrgyz Homes Near Border. IWPR. 30.7.2007. Dostupné na: http://iwpr.net/index.php?apc_state=hen&s=o&o=l=EN&p=rca&s=f&o=337513
[13] Pozri: DJURAEV, U.: Karasu: Kyrgyzstan's Smoldering Wick. Axis Information and Analysis. 15.5.2005. Dostupné na: http://www.axisglobe.com/article.asp?article=86
Pozri aj: DJURAEV, U.: America Has Lost Kyrgyzstan. Axis Information and Analysis. 11.7.2005. Dostupné na: http://www.axisglobe.com/article.asp?article=229
[14] Pozri: KADYROVA, R.K.: Protection Of Power In Central Asia: Using Terror As A Pretext? A Kyrgyz Ngo’s Vision. Facing the Terrorist Challenge Central Asia's Role in Regional and International Co-operation. DCAF. 11.12.2006. s 188. Dostupné na: http://www.dcaf.ch/_docs/CentralAsia_terror/Ch.8.pdf
[15] Pozri: Kyrgyz Court Sentences Uzbek Community Leader. RFE/RL, 3.8.2006. Dostupné na: http://www.rferl.org/featuresarticle/2006/8/7227F7B2-8E2F-4DE1-8292-A694C10A3BE2.html
Pozri aj: Head of Uzbek Culture Center killed in Kyrgyzstan. Regnum, 16.10.2006. Dostupné na: http://www.regnum.ru/english/722210.html
[16] Pozri napr.: DJURAEV, U.: America Has Lost Kyrgyzstan. Axis Information and Analysis. 11.7.2005. Dostupné na: http://www.axisglobe.com/article.asp?article=229
[17] Prosecutor office launches high treason case: officers of Defense Ministry, security forces arrested . 24.kg, 23.8.2007. Dostupné na: http://eng.24.kg/investigation/2007/08/23/3162.html
[18] Porovnaj: Kyrgyzstan: NATIONAL SECURITY. 11.12.2006. Dostupné na: http://www.mongabay.com/reference/new_profiles/273.html
Porovnaj aj: KOVAĽOV, V.: Organizácia dohody o kolektívnej bezpečnosti: k stabilizácii postsovietskeho priestoru. In: Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia 2005-2006. MO SR. s. 90.
[19] Súčasne aj etablovanie colných kontrol a vyberanie poplatkov sa stalo už zdrojom incidentov. V roku 2003 300 tadžických občanov (najmä lokálnych obchodníkov) napadlo stanovište colníkov v provincii Batken v Kirgizsku. Naopak zase 200 Kirgizov napadlo stanovičte tadžických colníkov. Situáciu upokojil až zásah vládnych zložiek z oboch strán.
Pozri: KADYROVA, R.K.: Protection Of Power In Central Asia: Using Terror As A Pretext? A Kyrgyz Ngo’s Vision. Facing the Terrorist Challenge Central Asia's Role in Regional and International Co-operation. DCAF. 11.12.2006. s. 192. Dostupné na: http://www.dcaf.ch/_docs/CentralAsia_terror/Ch.8.pdf
[20] Pozri: KADYROVA, R.K.: Protection Of Power In Central Asia: Using Terror As A Pretext? A Kyrgyz Ngo’s Vision. Facing the Terrorist Challenge Central Asia's Role in Regional and International Co-operation. DCAF. 11.12.2006. s. 188. Dostupné na: http://www.dcaf.ch/_docs/CentralAsia_terror/Ch.8.pdf
[21] Pozri: Kyrgyzstan Cites Progress On Uzbek Border Talks. RFE/RL, 27.11.2006. Dostupné na: http://www.rferl.org/featuresarticle/2006/11/38ACB1D2-05EF-45A2-A343-2E728A26BE9F.html
Pozri aj: PLATER-ZYBERK, H.: Kyrgyzstan Focusing on Security. November 2003. Dostupné na: http://www.defac.ac.uk/colleges/csrc/document-listings/ca/K41
A tiež: Kyrgyzstan. In: The World Factbook 2006. 30.11.2006. Dostupné na: https://www.cia.gov/cia/publications/factbook/geos/kg.html#Econ
[22] Porovnaj: JUZA, P.: Voda v Strednej Ázii: nedocenená časovaná bomba. Časopis Zahraničná politika 6/2005, SFPA, s. 10-11.
Pozri aj: PLATER-ZYBERK, H.: Kyrgyzstan Focusing on Security. November 2003. Dostupné na: http://www.defac.ac.uk/colleges/csrc/document-listings/ca/K41
[23] PANNIER, B.: Central Asia: SCO Leaders Focus On Energy, Security, Cooperation. RFE/RL, 16.8.2007. Dostupné na: http://www.rferl.org/featuresarticle/2007/8/4853ECF7-2612-4D93-98FB-509C7CF71170.html