Konferencia bola tretím podujatím z cyklu National Security Table II pod záštitou Ministra obrany Slovenskej republiky

National Security Table II, druhý ročník úspešného cyklu konferencií Euroatlantického centra, pokračoval v bratislavskej Univerzitnej knižnici 15. októbra ďalšou konferenciou venovanou aktuálnej situácii na Západnom Balkáne. Kontinuálny projekt iniciovaný v roku 2007 si kladie za cieľ hodnotiť bezpečnostné prostredie v euroatlantickom priestore na základe ročnej agendy a prioritnej témy daného roka. Cieľom cyklu konferencií NST II je zvýšiť verejné povedomie a iniciovať širšiu diskusiu o krajinách, ktoré vyjadrili záujem o priblíženie k európskym a euroatlantickým štruktúram. Konferencie predstavujú fórum pre dialóg a analýzu hodnôt a prínosov, no taktiež výziev a možných rizík, ktoré so sebou jednotlivé ašpirujúce štáty prinášajú.

Michal Kovács, regionálny riaditeľ Euroatlantického centra (EAC), vo svojom úvodnom prejave vyjadril nádej, že fórum, zamerané na diskusiu o budúcom smerovaní Srbska, osloví odbornú ako i širšiu verejnosť. Pripomenul, že EAC si uvedomuje svoju úlohu v rámci tretieho sektora v oblasti verejnej diplomacie a podpory interaktívneho dialógu v kruhu odbornej verejnosti. Vyzdvihol však takisto potrebu otvárať odborné a ťažšie témy aj pred širokou verejnosťou a viesť s ňou otvorenú diskusiu. Euroatlantické centrum sa bude preto kontinuálne usilovať o organizáciu obdobných podujatí aj v budúcnosti. Občianska spoločnosť nesmie zabudnúť, že bezpečnosť vo všetkých jej podobách je verejný statok a je za ňu plne zodpovedná.

V úvode konferencie štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí Diana Štrofová jasne vyjadrila postoj Slovenskej republiky k Srbsku a označila ho za prioritnú záležitosť slovenskej diplomacie nie len z dôvodu, že stabilita na Západnom Balkáne má výrazný vplyv na vývoj v Strednej Európe ale aj kvôli aktívnej angažovanosti Slovenska v integračných, stabilizačných a aktivizačných procesoch tejto krajiny. Očakávajúc skoré osvojenie si demokratických princípov a urýchlenia integračného procesu do Európskej únie zo strany srbskej vlády ho štátna tajomníčka jednoznačne označila za perspektívneho spojenca, za diamant, ktorý ukáže svoju krásu až po dôkladnom opracovaní.

Panel I: Ambície novej srbskej vlády v zahraničnej a bezpečnostnej politike

Prvý panel konferencie moderovaný Milanom Šagátom z Nadácie Pontis začal prierezom dôležitých udalostí na Západnom Balkáne, pričom pozornosť upriamil najmä na srbské prezidentské voľby z februára tohto roku s víťazným prozápadným kandidátom Borisom Tadičom a jednostranné vyhlásenie samostatnosti juhosrbskej provincie Kosovo nasledované všeobecnými aj komunálnymi voľbami z 11. mája. Moderátor taktiež spomenul podpis Stabilizačnej a asociačnej dohody (SAA) s Európskou úniou a programu Partnerstvo pre mier (Partnership for Peace Agreement, PfP) s NATO.

Zvýrazňujúc fakt, že Srbsko zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečovaní stability, dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce na Západnom Balkáne vystúpil v prvom paneli politický tajomník Zastúpenia Európskej komisie v SR Branislav Slyško. Okrem iného povedal, že aj napriek tomu, že 29. apríla Srbsko podpísalo SAA, veľký význam pri ďalšom postupe vpred bude mať spolupráca s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v otázke vydania vojnových zločincov Mladiča a Hadžiča spravodlivosti.

Syn prvého prezidenta Macedónskej republiky Kira Gligorova pán Vladimir Gligorov analytik Inštitútu medzinárodných ekonomických štúdií ozrejmil, že srbská vízia regionálnej spolupráce má dve tváre. Na jednej strane je Západný Balkán previazaný silnými obchodnými zväzkami, preto je stabilita a spolupráca v regióne tak dôležitá. A na strane druhej, z politického hľadiska ostáva tiež kooperácia v regióne jasnou požiadavkou a predpokladom pre srbskú integráciu do európskych štruktúr. Čo sa týka stability novozvolenej srbskej vlády nevidí
V. Gligorov priestor pre polemiku, pričom uviedol, že destabilizácia politického systému nemôže byť cieľom žiadnej skupiny.

Vladimír Gligorov tiež zdôraznil, že jediná prekážka Srbska k získaniu štatútu kandidátskej krajiny EU je spolupráca s ICTY. Európska únia má v pláne ukončiť prístupový proces Srbska koncom roka 2009 za podmienky, že krajina vydá vojnových zločincov. Ako veľké pozitívum vidí popularitu, ktorú žne európska integrácia na Balkáne, kde prevládajú oveľa pozitívnejšie nálady ako tomu bolo v Česku, Poľsku či Maďarsku.

V živej diskusii na konci panelu zaznela otázka spojená s budúcim vývojom v Srbsku v kontexte medzinárodnej finančnej krízy. V odpovedi V. Gligorov poukázal na silnú spätosť Srbska so zahraničným kapitálom, závislosť na zahraničnom obchode a zahraničných bankových skupinách, čo môže vyvolať problémy aj na vnútorných trhoch v krajine.

Panel II: Vývoj bezpečnostnej situácie v Kosove po vyhlásení nezávislosti

V úvode panelu Eliška Sláviková, analytička Výskumného centra pri SFPA, informovala o najvýznamnejších misiách medzinárodného spoločenstva pôsobiacich v regióne Západného Balkánu. Medzi nimi nemôžeme nespomenúť misiu UNIMIK pri OSN, ktorá spĺňa úlohu vyjednávača s Belehradom. Spomenúť tiež treba misiu EÚ EULEX, definovaná ako technickú misiu vlády zákona dohliadajúca na činnosť kosovských orgánov v oblastiach ako polícia, spravodlivosť či colná politika. Medzinárodný civilný úrad, ktorý dohliada na výkon Ahtisaariho plánu ostáva hlavným koordinátorom medzinárodných aktivít, no nedokázal si doteraz vybudovať dostatočný rešpekt a nenapĺňa svoju úlohu efektívne.

Pán Steffen Elgersma z Divízie politickej sekcie a bezpečnostnej politiky pri NATO vyjadril vysokú spokojnosť Severoatlantickej aliancie, spojenú s deklaráciou Belehradu o plnej spolupráci v programe PfP. Z pohľadu Aliancie je Srbsko perspektívny spojenec, uistil
S. Elgersma počas svojho vystúpenia. Dodal, že misia KFOR zostane prítomná v regióne v stave vysokej pohotovosti a bude vždy viditeľná v prípade napätých momentov dbajúc o bezpečnosť všetkých občanov.

V odpovedi na otázku, o čo sa medzinárodné spoločenstvo okrem snahy o bezpečie a poriadok v krajine konkrétne usiluje, spomenul pomoc pri rozvoji a zriaďovaní kosovských bezpečnostných síl na základe Ahtisaariho plánu, ktoré sú momentálne v rekrutačnej fáze. Taktiež pripomenul, že je nesmierne dôležité aby mladá generácia v Kosove mala možnosť získať vlastné pasy a nadobudla povedomie o stave a smerovaní krajiny v ktorej žije. Na koniec svojho výstupu vyjadril pevnú vieru v schopnosť obyvateľstva v Kosove efektívne spravovať veci verejné samostatne a tak v krátkej dobe odbremeniť medzinárodnú komunitu.

Pán Pavel Urban, analytik SITA vidí však Kosovo ako stále otvorenú otázku aj vďaka otvorenej diskusii o ďalšom delení Kosova. Myslí si, že bezpečnosť občanov sa zdá byť od jednostranného vyhlásenia nezávislosti vyššia, no pripomenul i osud Srbov žijúcich mimo severného územia Kosova, ktorí sa so svojimi problémami nemajú na koho obrátiť, nakoľko ich etnicky kosovsko-albánske komunálne autority ani nerozumejú.

Pozitívom ostáva pozoruhodná zhoda všetkých panelistov i diplomatických reprezentantov Srbska a Ruskej federácie o pozitívnom vývoji bezpečnostnej situácie v krajine. Srbsko je jednoznačne označované za perspektívneho spojenca na svojej ceste k európskym štruktúram.

záznam: Michal Polgár



Tlacova sprava z podujatia

Panelová diskusia:

15.00 Otvorenie podujatia
Diana Štrofová, štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí slovenskej republiky
Michal Kovács, regionálny riaditeľ, Euroatlantické centrum

15.15 Panel I: Ambície novej srbskej vlády v zahraničnej a bezpečnostnej politike
Diplomatický zástupca Srbska (bude potvrdené)
Branislav Slyško, politický tajomník, Zastúpenie Európskej komisie v SR
Vladimir Gligorov, Inštitút medzinárodných ekonomických štúdií
moderátor:
Milan Šagát, analytik, Nadácia Pontis

16.00 Prestávka na kávu

16.15 Panel II: Vývoj bezpečnostnej situácie v Kosove po vyhlásení nezávislosti
Diplomatický zástupca Ruskej Federácie (bude potvrdené)
Steffen Elgersma, Divízia politickej sekcie a bezpečnostnej politiky, NATO
Pavel Urban, analytik, vedúci redaktor domácej redakcie SITA
moderátor:
Eliška Sláviková, analytička, Výskumné centrum SFPA

17.00 Záver podujatia a občerstvenie
e-mail: eacba@eac.sk