Dňa 24. apríla 2025 sa v Bratislave uskutočnila medzinárodná konferencia pod názvom „Stredná Európa v geopolitickej búrke: Ako sa môžu občania Európy zapojiť do nasledujúceho desaťročia?“, ktorú organizoval Inštitút európskych demokratov (IED) v spolupráci s Euroatlantickým centrom (EAC) a ďalšími partnermi. Cieľom konferencie bolo hľadať praktické riešenia na posilnenie spoločenskej jednoty, odolnosti voči moderným hrozbám, podporu dialógu a posilnenie občianskej angažovanosti v Európe. Diskusie sa zamerali na komplexné myslenie, boj proti dezinformáciám a využitie „mäkkej sily“ ako nástroja na budovanie dôvery a spolupráce.
Konferencia prebiehala v rámci štyroch panelov a okrúhlelo stola mladých lídrov, ktorý sa konal pod záštitou Euroatlantického centra.
Konferencia „Stredná Európa v geopolitickej búrke: Ako sa môžu občania Európy zapojiť do nasledujúceho desaťročia?“,
Úvodný panel konferencie sa venoval vybudovaniu Európskej únie, ktorá je nie len hospodárskou úniou, ale aj miestom, kde môžu ľudia šíriť hodnoty spolupatričnosti a prosperity. Diskusia bola zameraná na dôveru medzi občanmi a inštitúciami, význam spoločných európskych hodnôt a tým, ako by mala Európa účinne prezentovať svoju identitu a cieľ svojim občanom aj globálnemu spoločenstvu.
Druhý panel sa zaoberal príležitosťami a zodpovednosťou, ktoré prináša život v digitálnej ére. Diskusia sa sústredila na potrebu zručností kritického myslenia vo vzťahu k dezinformáciám, slobodu prejavu s potrebou úctivého a etického správania v digitálnych interakciách, ako aj úlohe samotných vlád a technologických spoločností pri vytváraní spravodlivých a etických pravidiel používania technológií vrátane umelej inteligencie. Za kľúčový nástroj formovania zodpovedných digitálnych občanov panelisti vyzdvihli vzdelávanie, kde zohráva v prípade mladých najdôležitejšiu úlohu škola a rodina.
Tretí panel konferencie bol zameraný na to, ako môže Európa reagovať na hybridné hrozby ako sú kybernetické útoky, dezinformácie a autoritársky vplyv, ktoré podkopávajú politickú stabilitu. Diskutujúci sa taktiež venovali meniacej sa povahe globálnych aliancií, najmä budúcou spoluprácou Európy s USA.
Záverečný panel sa zameral na budúcnosť, najmä na nádej, posilnenie postavenia a udržateľnosť. Keďže sa mnohí obyvatelia strednej Európy pri pomyslení na budúcnosť cítia neistí, panel zdôraznil potrebu obnoviť vieru v európsky projekt. Namiesto toho, aby sa budúcnosť ponechala na náhodu, panelisti uviedli, že ju musia aktívne formovať občania, najmä prostredníctvom inovácií a zapojenia komunít. Nakoniec rozoberali aj to, ako inšpirovať ľudí, aby sa opäť cítili hrdí na Európsku úniu a boli s ňou spojení, a ako môžu každodenné činnosti od dobrovoľníctva až po zakladanie ekologických podnikov viesť k dlhodobej zmene.
Okrúhly stôl mladých lídrov: Jedna Európa, jedna obrana – sen alebo realita?
Ústrednou témou okrúhleho stola mladých lídrov sa stala európska obrana. Zúčastnili sa na ňom vybraní participanti a pod vedením Martina Sklenára, bývalého ministra obrany; riaditeľa programu obrany a bezpečnosti v organizácií GLOBSEC, priniesol okrúhly stôl intenzívnu diskusiu o tom, ako by mohla vyzerať budúcnosť obrany v Európskej únii, kde prezentovali participanti nielen svoje názory, ale aj konkrétne návrhy na riešenia.
Otvorená otázka bezpečnosti a armády
Diskusiu odštartovala otázka: „Cítite sa v EÚ bezpečne?“ Táto jednoduchá, no zásadná výzva viedla k hlbšiemu skúmaniu obranných kapacít Únie. Účastníci sa zhodli, že súčasný model zhora nadol nefunguje dostatočne efektívne, a viacerí navrhli prístup zdola nahor, či dokonca regionálne štruktúrované ozbrojené zložky.
Jednou z najdôležitejších myšlienok, ktorá sa v diskusii opakovane objavila, bola potreba upustiť od politicky ťažkopádneho termínu „európska armáda“ a sústrediť sa na koncept „európskej obrany“. Ako zdôraznil Martin Sklenár: „Armáda EÚ nemusí byť nevyhnutne armádou ako takou. Ide o to ukázať, že Európa robí viac.“ Tento posun v slovníku môže pomôcť presvedčiť verejnosť o význame spolupráce.
Podľa účastníkov je kľúčová technologická pripravenosť — od kybernetickej obrany až po spravodajské kapacity. „Nie budovanie armády, skôr obrana – to znie menej násilne,“ zaznelo v debate. Obrana ako hodnota, ktorú občania dokážu prijať.
Príklady ako Koalícia ochotných boli uvedené ako realistická krátkodobá možnosť, avšak s rizikom prehĺbenia fragmentácie. Model EÚ s flexibilnou geografiou, ako napr. „EÚ spolu so Spojeným kráľovstvom, Island, ale bez Slovenska a Maďarska“, môže ponúknuť riešenie, no v dlhodobom horizonte je nevyhnutná jednota.
NATO ako základ, nie konkurencia
Medzi účastníkmi ďalej zaznel jasný postoj, že vytváranie novej európskej štruktúry by mohlo oslabiť význam NATO. „Prečo vytvárať niečo nové, keď máme vec, ktorá funguje 70 rokov?“ poznamenal jeden z účastníkov. Diskutovalo sa preto o možnosti, že NATO by sa mohlo stať základom pre európsku silu, pričom EÚ by sa sústredila na civilnú stránku obrany, pripravenosť a odolnosť.
Súčasná závislosť od USA bola kritizovaná ako zraniteľná. Podľa účastníkov vraj nie je najväčšia hrozba sila Ruskej federácie, ale zmena v spoločnosti USA, ktorá z nich robí nespoľahlivého partnera. Zaznela potreba investovať do európskeho výskumu, vývoja a výroby obranného materiálu. Argumenty sa opierali o skúsenosti z Ukrajiny, kde napríklad USA prestali zdieľať satelitné dáta, čo „urobilo Ukrajinu prakticky slepou“. Vyzdvihnutý bol aj potenciál budovania obranného priemyslu v chudobnejších regiónoch EÚ, čo by mohlo podporiť zamestnanosť a hospodársky rast.
Vojenská služba: dobrovoľná alebo povinná?
Na otázku o povinnej vojenskej službe sa viacerí účastníci vyjadrili kladne, pričom zdôraznili severský model založený na národnej hrdosti a dobrovoľnosti. Ako poznamenal jeden z nich: „Ak teraz vycvičíme ľudí a niečo sa stane, dokážu sa ochrániť.“ Sklenár však upozornil na praktické prekážky: „Nemáme infraštruktúru, kde tých ľudí vycvičiť.“
Okrúhly stôl napokon potvrdil, že vplyv Európskej únie by sa nemal merať len vojensky. Účastníci skúmali, ako by EÚ mohla posilniť svoju globálnu úlohu prostredníctvom nástrojov mäkkej moci – kultúrnej diplomacie, sociálneho vedenia a intelektuálnej angažovanosti – namiesto toho, aby sa spoliehala výlučne na silu alebo hospodársky vplyv.
Účasť na konferencii nebola pre participantov len diskusiou o obrane Európy, ale aj výnimočnou príležitosťou stretnúť sa s významnými slovenskými a zahraničnými odborníkmi – vrátane veľvyslancov, podnikateľov, akademikov či zástupcov medzinárodných organizácií. Mladí lídri mali možnosť viesť priame dialógy o aktuálnych otázkach, ktoré rezonujú naprieč celou Európou, a zároveň si rozvíjať svoje prezentačné schopnosti, argumentáciu a schopnosť jasne a presvedčivo vyjadriť vlastný postoj.
Podujatie bolo zároveň cennou skúsenosťou aj pre tím Euroatlantického centra (EAC), ktorý sa aktívne podieľal na jeho príprave – od výberu účastníkov cez logistiku až po koordináciu s hosťami. Organizácia okrúhleho stola poskytla členom tímu príležitosť prehlbovať svoje organizačné a komunikačné zručnosti a zároveň prispieť k budovaniu priestoru pre odbornú diskusiu medzi mladou generáciou a etablovanými lídrami v oblasti bezpečnosti a obrany.
Touto cestou by sme sa chceli poďakovať všetkým účastníkom za podnetné diskusie a aktívny prístup. Poďakovanie patrí taktiež Inštitútu európskych demokratov (IED), ktorý nám umožnil podieľať sa a byť súčasťou celej konferencie.
Link na Článok
Link na Anglický videozáznam
Link na Slovenský videozáznam
