V stredu 1. 4. sa na pôde Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici uskutočnila prednáška na tému Perspektívy a budúcnosť dohody. Hosťom na podujatí bol Mgr. Štefan Rozkopál.
Mgr. Štefan Rozkopál študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pričom od roku 1985 pokračoval štúdiom na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Zahraničnej politike sa začal venovať hneď po vstupe do praxe. Najprv pôsobil na Ministerstve zahraničných vecí SR ako referent pre oblasť juhovýchodnej Ázie, neskôr vystriedal niekoľko významných pozícií v oblasti zahraničných vzťahov a medzinárodného obchodu, pričom ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Indonézskej republike, Singapurskej republike, Filipínskej republike a Demokratickej republike Východný Timor sa stal prvým zástupcom Slovenska v Združení krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN). V rokoch 2002 až 2005 pôsobil ako vedúci slovenského veľvyslanectva v Kanade. V súčasnosti je generálnym riaditeľom Sekcie zahraničného obchodu na Ministerstve hospodárstva SR a stálym zástupcom SR voVýbore Rady EÚ pre obchodnú politiku. Narodil sa v roku 1965 a je otcom troch dcér.
Po krátkom úvode a predstavení sa prednáška začala krátkym úvodom do priblížením histórie , ktorá siaha až do roku 1995. Následne sme sa venovali hlavným dôvodom, ktoré viedli k rozhodnutiu vytvoriť takúto komplexnú dohodu, medzi ktoré patria neúspech a neefektívnosť WTO a od toho odvodený vznik mnohých rôznych
obchodných zoskupení. Rečník zvýraznil význam dohody tézou : „ak sa teraz nedáme do kopy s USA, naše deti sa budú pravdepodobne riadiť podľa čínskych noriem“. V rámci svojej prezentácie nám bola ozrejmená aj štruktúra rokovaní v troch pilieroch: prístup na trh, regulačný súlad a pravidlá obchodu. Jednou z hlavných tém boli aj prípadné riziká pre Slovensko , zahrňujúce zvýšenú konkurenciu zo strany amerických tovarov ako aj ich výrazný tlak na našu energetickynáročnú výrobu. Avšak jedným dychom dodal že stále ešte mame čas a je potrebné sa pripraviť. Počas prednášky bolo viackrát zdôraznené že v mandáte Európskej Komisie, ktorá je hlavným negociátorom tejto dohody nie je zakotvené žiadne znižovanie sociálnych, informačných a bezpečnostných štandardov. Rečník na záver spomenul aj veľmi dôležitú a podobnú obchodnú dohodu s Kanadou – CETA. Tu podtrhol že najväčším jej problémom, takisto ako aj v prípade TTIP je veľmi malá informovanosť zainteresovaných subjektov.
Po prezentácii nasledovala diskusia. Otázky sa týkali najmä časti dohody týkajúcej sa Systému riešenie sporov medzi investormi a štátom – ISDS, ktorý je jedinou časťou dohody o ktorej neprebiehajú rokovania, nakoľko existuje nejednotnosť v názoroch kedy veľké mocnosti sú za vypustenie tejto časti no malé štáty sa ju snažia zachovať. Ďalšie otázky sa venovali problematike lobbingu, kedy bolo opäť zvýraznené že určite nehodláme ísť na úkor kvality a štandardy zostanú zachované. Na záver stretnutia sa pán Rozkopál vyjadril, že nikto nevie či bude dohoda nakoniec podpísaná, no ak áno bolo by to veľmi výhodné pre EÚ a Slovensko , aj napriek tomu že sme v štádiu kedy nie politika, ale ekonomika hýbe svetom.
