[:sk]
SPEAKING TOURS – SECURITY CHALLENGES
Gymnázium, Topoľčany
Dňa 10.11.2016 sa uskutočnilo štvrté podujatie projektu Speaking Tours – Security Challenges. Prednáška sa uskutočnila na Gymnáziu v Topoľčanoch. Ako hosť na podujatí vystúpil Dušan Fisher, bezpečnostný analytik SFPA.
Téma prednášky bola „Bezpečnostné výzvy Slovenskej republiky“
Po uvítaní a predstavení zahájil moderátor podujatie prvou otázkou,: Aké sú najaktuálnejšie výzvy pre bezpečnosť SR?
Pán Fischer následne začal otázkami voči publiku aby zistil ich názor na položenú otázku. Študenti označili za najväčšie hrozby kybernetické útoky, teroristické útoky, konvenčnú vojnu, vyvolávanie napätia v spoločnosti a migračnú krízu. Nasledovne začal rozprávať o hybridných hrozbách, ktoré sú kombináciou konvenčných a nekonvenčných hrozieb. Zdôraznil dve primárne hrozby, ktoré sú pre Slovensko a stredoeurópsky priestor aktuálne.
Prvou je informačná vojna a nárast množstva dezinformácií. Podotkol, že je dôležité kriticky hodnotiť informácie, ktoré každodenne a najmä na internete prijímame. Za druhú hrozbu označil vnútorný tlak, pod ktorým chápe nárast extrémizmu a vytváranie strachu medzi obyvateľstvom, vrátane mladých ľudí. Vzhľadom na zdôraznený problém položil študentom otázku odkiaľ prijímajú informácie a správy. Študenti vo veľkej väčšine označili za hlavný zdroj ich informácií Newsfeed na Facebooku. Pán Fischer podotkol, že nie len mladí ľudia vo veľkej miere používajú takýto spôsob príjmu informácií. Upozornil, že ľudia majú sklon nekontrolovať informácie a bez akejkoľvek kritiky ich prijímať, o to väčšmi, keď je daná informácia v súlade s ich názorom.
Ďalej načrtol veľkú polarizáciu spoločnosti pri aktuálnych témach ako napríklad migračná kríza a upozornil na paradoxy s ňou spojené, ako napríklad zdanlivo mierumilovné osoby ktoré na internete podporujú smrť stoviek migrantov. Tiež upozornil na časté zveličovanie hrozieb kvôli zvyšovaniu politického kapitálu, kedy zveličené hrozby môžu byť prospešné pre politikov, ktorý na ne ponúknu len zdanlivé riešenia. Zdôraznil však, že dané hrozby sú stále reálne a kritizoval iba ich využívanie na zisk politického kapitálu, pričom triezvy a zodpovedný prístup k daným problémom, by mohol práve obmedziť polarizáciu spoločnosti.
Následne otvoril priestor na otázky študentov. Prvá otázka sa týkala teroristických hrozieb a či sa týkajú aj priamo Slovenska. Pán Fischer odpovedal, že Slovensko je tiež ohrozené nakoľko je vnímané ako súčasť západných štruktúr a tiež zdôraznil, že terorizmus sa dnes môže šíriť omnoho jednoduchšie ako v minulosti vďaka internetu. Prevencia a reakcia na prípadné útoky je vzhľadom na to, že základnou zbraňou terorizmu je strach a nepredvídateľnosť, veľmi náročná. Za najlepší prostriedok označil pán Fischer určitú psychickú odolnosť a prevenciu v podobe vyšetrovania podozrivých osôb a potenciálnych páchateľov. Napriek tomu vyjadril názor, že Slovensko je zatiaľ relatívne v bezpečí. Ďalej vysvetlil slabosť a odlišnosť radikálnych teroristických ideológií od normálnej ideológie Islamu a kritizoval odsudzovanie veľkých skupín ľudí, pričom použil paralely z minulosti, ako napríklad odsudzovanie občanov USA s nemeckým pôvodom počas Prvej svetovej vojny, a označil takéto správanie za politické zlyhanie a zdroj radikalizácie.
Moderátor potom začal s menším prieskumom mienky študentov. Spýtal sa či by prijali Sýrskych utečencov, na čo študenti odpovedali negatívne. Potom či by prijali Ukrajincov, na čo zase viacero študentov reagovalo pozitívne. Posledná otázka bola, či by prijali sýrskych kresťanov, na čo tiež viacero študentov odpovedalo pozitívne. Ďalej sa pýtali, či mali prítomní študenti možnosť sa stretnúť a spoznať s moslimom. Minimum študentov odpovedalo pozitívne, avšak napriek tomu mali negatívny názor na príslušníkov Islamu z čoho vyplýva, že dôležitým faktorom názoru bolo náboženstvo. Pán Fischer reagoval tým, že pre tvorbu mienky sú dôležitými faktormi nevedomosť a predstavivosť, ktoré spôsobujú vznikanie mýtov a predsudkov a znova upozornil na to, aby ľudia neodsudzovali skupiny ľudí bez priameho dôvodu a podľa predsudkov, získaných často na základe mylných informácií.
Nasledoval workshop počas ktorého boli študentom rozdané zadania podľa ich názoru na vystúpenie alebo zotrvanie SR v NATO. Za najväčšie hrozby pre SR označili študenti nekontrolovanú migráciu, imigrantov, oslabenie eura alebo ekonomickú zraniteľnosť, konflikt na Ukrajine a teroristické útoky. Študenti sa obávali najmä prijímania obrovského množstva migrantov a toho, že možno nedokážeme zvládnuť s tým spojený nápor. Tiež vyjadrili obavy o kultúrnej prispôsobivosti migrantov. NATO hodnotili skôr pozitívne a identifikovali skutočnosť, že Slovensko nie je schopné brániť samo seba. Za negatíva NATO označili prístupové kritériá a náklady vyplývajúce z členstva, rovnako ako aj názory, že sa jedná o diktát USA, alebo že výsledkom je možnosť prítomnosti cudzích vojsk.
Pán Fischer následne vysvetlil študentom nesprávne argumenty. Vyvrátil fakt, že NATO je akýmkoľvek diktátom a vysvetlil prítomným, že NATO je obmedzované a kontrolované jednak Bezpečnostnou radou OSN a ešte väčšmi spôsobom rozhodovania v Aliancii samotnej, kde sa uplatňuje jednohlasnosť všetkých členov. Ďalej otvoril tému záväzkov spojených s členstvom v NATO, kde pripomenul, že NATO funguje na báze dobrovoľnosti – parlament rozhoduje, na čom sa SR zúčastňuje. Tiež vyvrátil názory, ktoré hovoria o vlastných ozbrojených zložkách NATO. Upozornil na skutočnosť, že každá základňa NATO je základňou daného štátu, v ktorom sa nachádza a tiež podotkol, že akákoľvek prítomnosť štruktúr NATO na našom území musí byť schválená SR. Ekonomickú zraniteľnosť vysvetlil previazanosťou ekonomík, ktorá sa dotýka všetkých európskych štátov. Strach z migrantov označil za výsledok politizovania témy masovej migrácie a upozornil na reálne počty prijatých imigrantov dnes a v minulosti. Tiež vyvrátil mýtus o neprispôsobilosti migrantov. Na zamyslenie použil paralelu Saudskej Arábie, ktorá je veľmi konzervatívnou krajinou a existujú tam bez problémov kostoly a praktizovanie kresťanstva, pričom na Slovensku nie je Islam uznaný ani za náboženstvo a nemáme ani jednu mešitu aj napriek tomu, že tu žije vyše 3 000 moslimov.
Ďalšou témou bola otázka práce a označovania migrantov za prínosnú pracovnú sily – padla otázka prečo chceme prijímať migrantov, keď nevieme zamestnať vlastných ľudí. Pán Fischer podotkol, že nezamestnanosť súvisí nielen s ponukou pracovných miest, ale aj s tým, aký je dopyt, resp. o aké pracovné miesta majú nezamestnaní záujem a vyslovil názor, že niektorí migranti môžu spĺňať požiadavky pracovného trhu lepšie ako domáci obyvatelia. Po zodpovedaní všetkých sporných odpovedí študentov moderátor poďakoval hosťovi a hostiteľom za umožnenie podujatia a aj študentom za ich účasť.