[:sk]
SPEAKING TOURS – SECURITY CHALLENGES
Gymnázium Pavla Horova, MICHALOVCE
Dňa 27.10.2016 sa uskutočnilo ďalšie z podujatí projektu Speaking Tours – Security Challenges. Prvá prednáška sa uskutočnila na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach. V úlohe rečníka vystúpil Jaroslav Naď, riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku.
Téma prednášky bola „Boj proti propagande“
Pán Naď na úvod prednášky poukázal na skutočnosť, že od roku 2004, čiže od roku, kedy Slovensko vstúpilo do Európskej únie, dostáva Slovensko z rozpočtových fondov EÚ veľké finančné prostriedky. Podľa jeho slov si ľudia neuvedomujú, že približne 95% všetkých prostriedkov na rozvoj pochádza práve z rozpočtu Únie, či sa jedná o rekonštrukciu športovísk, alebo o rekonštrukciu miest, obcí a podobne. Krajiny, ako Francúzsko alebo Nemecko, by tieto prostriedky mohli investovať na svoj vlastný rozvoj, no namiesto toho sa rozhodli vytvoriť komunitu (v tomto prípade v rámci EÚ), do ktorej vzali vzhľadom na štandard krajín Únie podpriemerne rozvinuté krajiny a usilovali sa o to, aby ich na spomínaný štandard dostali. Aj napriek tejto skutočnosti však svoje povinnosti vyplývajúce z tohto záväzku častokrát zanedbávame, napríklad v prípade volieb do Európskeho parlamentu, ktorých sa zúčastni iba minimum slovenských voličov.
V súčasnosti má slovenská verejnosť tendenciu kritizovať Európsku úniu, ktorej sa vyčíta, že silene propaguje napríklad homosexualitu, či islam. Kritika EÚ ide častokrát ruka v ruke s kritikou Západného sveta, hodnoty ktorého majú údajne upadať. Podľa slov pána Naďa vytvára práve táto kritika platformu pre extrémistov a radikálne strany, ktoré sú v súčasnosti na vzostupe. Tieto strany sa často prezentujú tým, že ich snahou je „vytiahnuť Slovensko z pazúrov Európskej únie, pretože Únia pácha veľa zla“. Kvôli tomu je nutné, aby budúca generácia spravila všetko preto, aby sa slovenská spoločnosť plnohodnotne integrovala do homogénneho spoločenstva EÚ, nakoľko aj Slovensko je súčasťou Západu. Toto tvrdenie podporuje napríklad skutočnosť, že nepíšeme cyrilikou, alebo aj fakt, že Slovensko má aj z hľadiska náboženského smerovania bližšie k Západnému svetu, keďže drvivú väčšinu veriacich v SR tvoria katolíci a evanjelici. Aj napriek týmto faktom si mnoho ľudí myslí, že k Západu nepatríme.
Pán Naď následne prešiel k samotnej problematike propagandy. Uviedol, že propaganda na Slovensku je najviac badateľná na internete. V súčasnosti sa šíri najmä prostredníctvom sociálnych sietí, kde sa teší veľkej popularite. Propagandu pán Naď rozdelil do troch rovín. Prvou a najmenej nebezpečnou je šírenie úplne vymyslených a častokrát banálnych správ, ktoré majú obrovské zdieľania a videnia. Väčšinou dokonca ide o upravované verzie dávnejšej správy. Nebezpečnejšou sú už články, ktoré obsahujú mylné, nepresné, alebo prekrútené informácie, ako napríklad články o zostrelení lietadla na Ukrajine, ktoré s postupom času udávali až 9 rôznych verzií toho, čo viedlo k pádu spomínaného lietadla. Najväčším nebezpečenstvom je šírenie konšpiračných teórií a takzvaných hoaxov. V tomto prípade sa jedná o účelné šírenie klamlivých informácií, alebo dokonca úplne vymyslených skutočností.
Na Slovensku sa propaganda šíria najmä prostredníctvom médií, z ktorých sú najznámejšími napríklad rádio Slobodný vysielač, alebo časopis Zem a Vek. V prípade Slobodného vysielača ide o rádio, ktoré vysiela bez licencie cez internet a ktorého obsahovú náplň tvoria konšpiračné teórie slúžiace na to, aby ľudí zmiatli a tí následne nevedeli, čomu presne majú veriť. V prípade časopisu Zem a Vek sa jedná o najčítanejšie alternatívne médium, nakoľko si jeho tlačenú formu prečíta približne 30-tisíc ľudí. Po obsahovej stránke sú však konšpiračné články, ktoré sú v ňom publikované, uvádzané bez zdroja, alebo prebraté z nedôveryhodných zdrojov. Propagandu ďalej šíria aj extrémistické organizácie pôsobiace na SR, či už politické a iné hnutia, alebo polovojenské skupiny, ako napríklad Slovenskí branci alebo Vzdor Kysuce. Tieto oddiely sú akousi imitáciou tzv. Zväzarmu (Zväzu pre spoluprácu s armádou) z čias Československa a v súčasnosti sa snažia integrovať do pravidelných jednotiek Ozbrojených síl SR. Veľkým nebezpečenstvom je v súčasnosti čoraz väčší počet vojakov a vojačiek hlásiaci sa k sympatizovaniu s extrémizmom.
Na záver pán Naď dodal, že aj napriek viacerým nedostatkom Európskej únie v súčasnosti neexistuje adekvátna alternatíva. V tejto súvislosti spomenul napríklad možnosť študentskej mobility v rámci projektu Erazmus. Rusko alternatívu nepredstavuje, nakoľko aj napriek obvineniam Západu je napríklad v Rusku najväčšia komunita moslimov, najvyšší počet samovrážd v rámci krajín OBSE, najvyšší počet samovrážd homosexuálov či najvyšší počet vrážd novinárov. Aj pre to je dôležité, aby sme si uvedomili, že sme hodnotovo na úrovni Západu. Na záver prednášky bol pre účastníkov pripravený workshop týkajúci sa problematiky propagandy. Úlohou workshopu bolo na základe vybraných článkov poukázať na to, ako rozdielne môžu média informovať o udalostiach a ako tak následne môžu šíriť propagandu. Po workshope nasledovala živá diskusia na rôzne témy.