Rada EÚ pre hospodárstvo a finančné záležitosti – TTIP
V stredu, 7.10.2015, sa na Ekonomickej univerzite v Bratislave v rámci projektu Speaking Tours: SK PRES 2016 uskutočnil workshop spojený s diskusiou na tému Rada EÚ pre hospodárstvo a finančné záležitosti – TTIP.
Hosťom podujatia bol pán Tomáš Bereta z agentúry FIPRA, ktorý podrobne predstavil zákonitosti tejto dohody, popísal jej silné a slabé stránky a vyjadril svoje vyhliadky do budúcnosti.
Participanti mali možnosť bližšie sa oboznámiť s aktuálnou problematikou TTIP. Čo sa týka samotnej dohody, vo svete neexistujú také ekonomicko-politické bloky ako EÚ a USA, ktoré by zdieľali toľko spoločných čŕt v rámci právneho rámca, kultúry či histórie odhliadnuc od bezpečnostných otázok. Podľa pána Beretu je potrebné skĺbiť európske štandardy s americkými, nakoľko EÚ je najväčší prijímateľ priamych zahraničných investícii z USA a naopak. V rámci TTIP prebehlo už 11 kôl rokovaní, v októbri by sa spomínaná zmluva/dohoda mala definitívne ratifikovať. Jedná sa o podobnú zmluvu, aká existuje napr. medzi EÚ a Kanadou (zmluva CETA). Všetky dohody za EÚ vyjednáva Európska komisia, ostatné orgány majú poradnú a kontrolnú funkciu. Dohoda zahŕňa rôzne oblasti týkajúce sa rozšírenia cezhraničnej spolupráce, verejného obstarávania, regulačných opatrení (zakomponovanie certifikačných a licenčných opatrení vo všetkých odvetviach), spoločných globálnych hospodárskych vzťahov (aspekty týkajúce sa práv duševného vlastníctva, know-how atď.) či dohody o urovnávaní sporov medzi investormi a štátom. Ako každá dohoda, aj táto má svoje pre a proti. Pozitíva sú napr. zrušenie bilaterálnych dohôd pre postkomunistické krajiny z 90. rokov, ktoré dostali Slovensko a iné krajiny do znevýhodnenej pozície oproti USA, tiež zvýšenie hospodárskej spolupráce, zlepšenie konkurencieschopnosti, zníženie nákladov firiem, zvýšenie zamestnanosti o 1 %, ekonomický rast v dlhodobom horizonte či dosiahnutie aktívnej obchodnej bilancie. Medzi negatíva patria napr. obavy drobných farmárov o zánik ich poľnohospodárskej produkcie a nemožnosť čeliť vyspelým zámorským technológiám a investorom v malých národných ekonomikách EÚ. Ďalej sú to zvýšené náklady na úpravu legislatívy, problémy s implementáciou právnych aktov a nariadení v jednotlivých štátoch európskej dvadsať osmičky či vytváranie ekonomických blokov, ktoré sa môžu pretransformovať na politické zoskupenia a v konečnom dôsledku viesť k súpereniu a v tom najhoršom prípade i k vojnám.
Všetci zúčastnení sa zhodli, že na Slovensku nie je takmer žiadny alebo minimálny mediálny priestor vyčlenený tak významnej dohode akou je TTIP. Namiesto zverejňovania serióznych informácií ohľadne spomínanej dohody riešia slovenské média v poslednom čase iba migračnú krízu, ktorá by nám, samozrejme, nemala byť ľahostajná, no nemala by „kradnúť“ mediálny priestor tak kľúčovej rámcovej dohode.
Diskusia splnila svoj účel a pomohla zlepšiť a zvýšiť informovanosť Transatlantického obchodného a investičného partnerstva, donútila participantov kriticky myslieť nad danou problematikou, uvedomiť si jej silné a slabé stránky a pochopiť prínosy obchodnej dohody pre Slovenskú republiku. Veríme, že pozitívne aspekty predbehnú tie negatívne, a že v budúcnosti SR vyťaží zo spomínanej dohody čo najviac.
Rada EÚ pre hospodárstvo a finančné záležitosti – TTIP
V stredu, 7.10.2015, sa na Ekonomickej univerzite v Bratislave v rámci projektu Speaking Tours: SK PRES 2016 uskutočnil workshop spojený s diskusiou na tému Rada EÚ pre hospodárstvo a finančné záležitosti – TTIP.
Hosťom podujatia bol pán Tomáš Bereta z agentúry FIPRA, ktorý podrobne predstavil zákonitosti tejto dohody, popísal jej silné a slabé stránky a vyjadril svoje vyhliadky do budúcnosti.
Participanti mali možnosť bližšie sa oboznámiť s aktuálnou problematikou TTIP. Čo sa týka samotnej dohody, vo svete neexistujú také ekonomicko-politické bloky ako EÚ a USA, ktoré by zdieľali toľko spoločných čŕt v rámci právneho rámca, kultúry či histórie odhliadnuc od bezpečnostných otázok. Podľa pána Beretu je potrebné skĺbiť európske štandardy s americkými, nakoľko EÚ je najväčší prijímateľ priamych zahraničných investícii z USA a naopak. V rámci TTIP prebehlo už 11 kôl rokovaní, v októbri by sa spomínaná zmluva/dohoda mala definitívne ratifikovať. Jedná sa o podobnú zmluvu, aká existuje napr. medzi EÚ a Kanadou (zmluva CETA). Všetky dohody za EÚ vyjednáva Európska komisia, ostatné orgány majú poradnú a kontrolnú funkciu. Dohoda zahŕňa rôzne oblasti týkajúce sa rozšírenia cezhraničnej spolupráce, verejného obstarávania, regulačných opatrení (zakomponovanie certifikačných a licenčných opatrení vo všetkých odvetviach), spoločných globálnych hospodárskych vzťahov (aspekty týkajúce sa práv duševného vlastníctva, know-how atď.) či dohody o urovnávaní sporov medzi investormi a štátom. Ako každá dohoda, aj táto má svoje pre a proti. Pozitíva sú napr. zrušenie bilaterálnych dohôd pre postkomunistické krajiny z 90. rokov, ktoré dostali Slovensko a iné krajiny do znevýhodnenej pozície oproti USA, tiež zvýšenie hospodárskej spolupráce, zlepšenie konkurencieschopnosti, zníženie nákladov firiem, zvýšenie zamestnanosti o 1 %, ekonomický rast v dlhodobom horizonte či dosiahnutie aktívnej obchodnej bilancie. Medzi negatíva patria napr. obavy drobných farmárov o zánik ich poľnohospodárskej produkcie a nemožnosť čeliť vyspelým zámorským technológiám a investorom v malých národných ekonomikách EÚ. Ďalej sú to zvýšené náklady na úpravu legislatívy, problémy s implementáciou právnych aktov a nariadení v jednotlivých štátoch európskej dvadsať osmičky či vytváranie ekonomických blokov, ktoré sa môžu pretransformovať na politické zoskupenia a v konečnom dôsledku viesť k súpereniu a v tom najhoršom prípade i k vojnám.
Všetci zúčastnení sa zhodli, že na Slovensku nie je takmer žiadny alebo minimálny mediálny priestor vyčlenený tak významnej dohode akou je TTIP. Namiesto zverejňovania serióznych informácií ohľadne spomínanej dohody riešia slovenské média v poslednom čase iba migračnú krízu, ktorá by nám, samozrejme, nemala byť ľahostajná, no nemala by „kradnúť“ mediálny priestor tak kľúčovej rámcovej dohode.
Diskusia splnila svoj účel a pomohla zlepšiť a zvýšiť informovanosť Transatlantického obchodného a investičného partnerstva, donútila participantov kriticky myslieť nad danou problematikou, uvedomiť si jej silné a slabé stránky a pochopiť prínosy obchodnej dohody pre Slovenskú republiku. Veríme, že pozitívne aspekty predbehnú tie negatívne, a že v budúcnosti SR vyťaží zo spomínanej dohody čo najviac.