Dňa 17. 2. 2022 sa prostredníctvom online platformy Zoom uskutočnila prvá prednáška organizovaná Euroatlantickým centrom v rámci predmetu Aktuálne otázky teórie a praxe politík a medzinárodných vzťahov v letnom semestri 2022. Hosťom bol Milan Kollár, ktorý pôsobí ako veľvyslanec v Kazašskej republike a Kirgizskej republike a sídli v hlavnom meste Kazachstanu, Astane. Predtým pôsobil ako veľvyslanec v Kanade.
Prednáška mala názov “Otázky a odpovede ohľadom nepokojov v Kazachstane” avšak na jej začiatku dal pán Kollár poslucháčom všeobecné informácie o krajine. Kazachstan je tak ako Slovensko pomerne mladým štátom, nezávislosť získal 16. 12. 1991. Je 9. najväčšou krajinou na svete. Má 19 miliónov obyvateľov a viac ako 30 etnických a národnostných skupín. Z náboženstiev prevažuje islam. Na druhom mieste je kresťanstvo, prevažne pravoslávne. Kazaši predstavujú 70 percent obyvateľstva. Okrem demografických informácií hovoril aj o štátnom zriadení, ktorým je silná prezidentská republika. V prezidentových rukách je sústredená všetka výkonná moc, vláda mu je podriadená, môže ju kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností odvolať, parlament má zákonodarnú pôsobnosť, ale tiež je podriadený prezidentovi. Parlament je na rozdiel od Slovenska 2-komorový. Tvorí ho poslanecká snemovňa a senát. Následne sa prednášajúci venoval hospodárstvu. Kazachstan je najsilnejšou ekonomikou v regióne strednej Ázie. Je priemyselno-poľnohospodárskou ekonomikou. Krajina má bohaté zásoby nerastných surovín ako čierne uhlie, ropa, plyn, rudy farebných kovov. Prevláda ťažký priemysel, s nie veľkou pridanou hodnotou. Prioritou v posledných rokoch je diverzifikácia ekonomiky a rozvoj nie ťažobných odvetví. Perspektívne odvetia Kazachstanu sú poľnohospodárstvo, energetika, strojárstvo. Exportujú predovšetkým suroviny ako je ropa, nespracované nerasty, obilie. Dováža produkty s vyššou pridanou hodnotou – sektora služieb a predstavujú rozpočtové stimuly na reformy, ktoré boli ohlásené nedávno v rámci protestov. V krajine sú však veľké sociálne nerovnosti, korupcia či vysoká miera inflácie (8 percent tento mesiac). HDP Kazachstanu v roku 2021 bolo 10 300 dolárov na obyvateľa. Vzájomný obrat so Slovenskom je približne 100 miliónov dolárov, slovenský export predstavuje 76 mil. dolárov, kazašský export zvyšok.
V ďalšej časti prednášky sa pán Kollár zameral na politickú situáciu v krajine a na zahraničnú politiku. Bývalý prezident Nazarbajev razil multivektorovú zahraničnú politiku, ktorej cieľom bolo zachovať vnútropolitickú a ekonomickú stabilitu v krajine a spolupracovať s rôznymi krajinami. Nazarbajev balancoval, politiku, aby ani Rusko nemalo jednoznačný vplyv na jej tvorbu. Avšak aj tak je najviac orientovaná na Rusko a je jedným z jeho najbližších spojencov. Prezident Nazarbajev opustil post v roku 2019 a nastúpil po ňom Tokajev. Politická elita rešpektuje vojensko-politickú hegemóniu Ruska a vidí v ňom garanta stability, čo sme podľa veľvyslanca mohli vidieť aj počas protestov. Takto sme sa dostali k hlavnej téme prednášky, ktorou boli protesty, ktoré prepukli po novom roku. Tie sa preklopili do brutality, ktorá prekvapila politikov aj občanov. Protesty začali na západe krajiny, ktoré je centrum ropného priemyslu, predstavovali reakciu proti prudkému rastu cien plynu a stlačeného plynu. V priebehu 2-3 dní sa rozšírili do celej krajiny. Avšak podľa prednášajúceho boli len pretečením pohára trpezlivosti ľudí so sociálno- ekonomickou situáciou. Protesty prerástli do pouličných nepokojov, rabovania, ničenia a premiestnili sa predovšetkým do bývalého hlavného mesta, Almaty. Príčiny násilných nepokojov kvôli informačnému embargu ostávajú nejasné, vedú ich v utajovanom režime. Tie informácie, ktoré máme sú skôr domnienky podložené informáciami, ale nie sú oficiálne podložené vyšetrovaním. Keď úrady zistili, že je viac ľudí v uliciach ako vstupu do krajiny, čo viedlo k informačnému vákuu. Nie je isté čo stojí za násilím. Vo svoj prospech ich mohli zneužiť príslušníci politickej elity, teda prívrženci Nazarbajeva a na druhej strane jeho nástupcu Tokojeva, členovia kriminálnych skupín či tajnej služby. Pôvodní demonštranti to nie sú. Počas protestov došlo k násiliu tiež zo strany štátu, zložky strieľali do protestujúcich bez výstrahy. Prezident Tokajev požiadal o zásah Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, bola potvrdená bleskurýchlo. Podľa rečníka si zrejme myslel, že sa nemôže spoľahnúť na vlastné zložky, o ktorých si myslel, že sú naviazané na jeho predchodcu. Rusko v tom podľa pán Kollára videlo príležitosť pre pripútanie si Kazachstanu. Putin vďaka tomu očakáva, že bude mať na krajinu väčší vplyv ako do januára, čo znepokojuje Kazachov. Po prednáške pán veľvyslanec odpovedal na otázky od študentov, porozprával napríklad aké to bolo počas protestov pre neho a jeho manželku.
Euroatlantické centrum ďakuje H. E. Milanovi Kollárovi za prijatie pozvania a zúčastneným študentom za ich účasť.
