Simulácia summitu NATO sa uskutočnila 8.12 2014 na pôde Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov v Banskej Bystrici. Podujatie je súčasťou projektu This is NATO 2014, ktoré je organizované Euroatlantickým centrom v spolupráci s Fakultou politických vied a medzinárodných vzťahov UMB za finančnej podpory NATO PDD.
Participanti sa počas simulácie rozdelenej na dve časti zamerali na témy, ktoré v súčasnosti najviac rezonujú medzi krajinami Severoatlantickej aliancie –ukrajinská kríza, energetická bezpečnosť, kybernetické útoky, bezpečnosť a stabilizácia východnej hranice euroatlantického priestoru. Rokovania prebiehali medzi predstaviteľmi desiatich krajín NATO a pozorovateľskou delegáciou Ruskej federácie. Počas negociácií sa všetci predstavitelia krajín vyjadrili k problematike a navrhli niekoľko konštruktívnych nápadov. Prínosné boli najmä návrhy zamerané na diverzifikáciu energetických zdrojov európskych členov Aliancie, ktoré by tak znížili svoju závislosť od dodávok plynu a ropy z Ruska a podporili by taktiež vlastný ekonomický rast. K dohode došlo aj v otázke stálej vojenskej prítomnosti NATO v Baltskom mori. Problematické rokovania prebiehali v kontexte konštruktívneho riešenia ukrajinskej krízy a kybernetických útokov.
V prvej časti sa participanti oboznamovali s rolou diplomatov a snažili sa vytvoriť malé koalície, ktoré by spoločne presadzovali spoločný záujem. Diskusia pozostávala z formálnych rokovaní, počas ktorých sa jednotlivé koalície snažili presvedčiť plénum, aby hlasovalo za ich návrhy. Formovanie jednotlivých skupín podporili aj neformálne rokovania zamerané na vytvorenie spoločnej stratégie a identifikáciu rôznych scenárov možného vývoja pri presadzovaní záujmov v rámci oficiálnych plenárnych negociácií. Na rokovaniach sa prostredníctvom pozorovateľskej delegácie zúčastnili aj predstavitelia Ruskej federácie Ich snahou bolo zabrániť akýmkoľvek snahám predstaviteľov krajín Severoatlantickej aliancie dosiahnuť kompromisnú dohodu. Ruskí diplomati sa do debaty zapájali nepriamo počas neformálnych rokovaní formou bilaterálnych dialógov.
V rámci energetickej bezpečnosti boli predmetom rokovaní návrhy o diverzifikácií zdrojov energetických surovín pre európske členské štáty. Jednotlivé návrhy obsahovali projekty vybudovania plynovodu cez turecké územie do Európskej únie a tým podporiť snahu krajín vytvoriť silnejšie ekonomické väzby so Zakaukazkými štátmi a Tureckom. Diplomatmi európskych štátov bol vytváraný veľký tlak na americkú delegáciu ohľadom zmien legislatívy týkajúcej sa exportu strategických energetických surovín do Európy. USA sa zaviazal túto požiadavku prerokovať na národnej úrovni. Krajiny V4+ (Pobaltie, východný Balkán) presadzovali vybudovanie Severojužného plynovodného koridoru. Plénum rozhodlo, že tento návrh bude jednou z priorít nasledujúceho summitu v Poľsku.
Po ukončení prvej časti rokovaní sa participanti presunuli na coffe break, počas ktorého naďalej prebiehali spoločné rokovania a prípravy na druhú časť simulácie. Jej zameraním bola ukrajinská kríza a hrozby plynúce z nestability na Ukrajine pre euroatlantický priestor. Jednotlivé návrhy obsahovali odsun ruských vojakov z východnej Ukrajiny a Krymu a zabezpečenie obrany pre východnú hranicu Severoatlantickej aliancie. Najmä predstavitelia Litvy a Estónska vyjadrili svoju snahu podporiť bezpečnosť v tomto regióne a vyhnúť sa akýmkoľvek snahám Ruska o ovplyvnenie politickej situácie. Participanti sa dohodli na možnosti hliadkovania vojenských lodí v Baltickom mori, čím by sa zvýšila bezpečnosť najmä pobaltských krajín ale aj ostatných členov Aliancie. V prípade akéhokoľvek napadnutia by bola flotila okamžite pripravená adekvátne zareagovať. V sfére kybernetických útokov sa krajiny na pléne rozhodli vytvoriť odbornú skupinu, ktorá by vypracovala analýzu kybernetickej bezpečnosti euroatlantického priestoru. Následné výsledky bo boli prezentované na summite v Poľsku, kde by daná téma bola prioritným bodom rokovaní.
Všetky prítomné delegácie sa snažili dohodnúť na kompromisnom riešení, ktorý by podporil mierotvorný proces na Ukrajine. Koalície a snažili vytvoriť spoločnú komisiu, ktorá by pozostávala zo zástupcov členský krajín NATO, ukrajinskej vlády a Ruskej federácie. Cieľom takejto komisie je podporenie uzavretia mieru medzi bojujúcimi stranami a vytvorenie platformy pre ďalšie rokovania. Rokovania však neboli vôbec ľahké, keďže medzi predstaviteľmi krajín NATO existovali rozpory prameniace najmä z rôznych ekonomických záujmov a väzieb na Ruskú federáciu. Stranám sa nakoniec nepodarilo schváliť celkový plán podpory mierotvorného procesu. Dokázali sa dohodnúť iba na potrebe pokračovania rokovaní a dôsledného monitorovania situácie na Ukrajine.
Diskusia sa ukončila po prijatí návrhu o potrebe námornej flotily v oblasti Baltského mora, ktorá by zabezpečila obranu celého regiónu a zabránila by akýmkoľvek snahám Ruskej federácie o vytváranie politického a vojenského tlaku.
Celý report z podujatia si môžete stiahnuť vo formáte PDF.
