Dňa 16.11. sa na Gymnáziu Andreja Vrábla v Leviciach uskutočnila diskusia v rámci projektu Speaking Tours na tému „Aktuálne výzvy zahraničnej politiky Slovenskej republiky“.
V úlohe rečníka vystúpil pán Dušan Fischer, pôsobiaci ako vedúci výskumník programu Medzinárodná bezpečnosť v rámci Slovak Foreign Policy Association.
V úvode diskusie sa rečník snažil zaujať publikum interaktívnym prístupom a stručným úvodom zhodnotil nedostatočnú informovanosť o problematike zahraničnej politiky na stredných a vysokých školách, upriamil pritom pozornosť na fakt, že práve mimovládne organizácie zohrávajú nesmierne dôležitú úlohu v procese zvyšovania informovanosti verejnosti ohľadom zahraničnej politiky. Vysvetlil fungovanie štátu v systéme medzinárodných vzťahov, nevyhnutnosť kvalitného ľudského aj finančného kapitálu, partnerov a stratégie, zaisťujúcej bezpečnosť štátu a umožňujúcej vykonávanie zahraničnej politiky.
Po tejto úvodnej časti sa prednášajúci dostal k samotnej problematike zahraničnopolitických výziev SR v bezpečnostnej oblasti s využitím príkladov, ktoré si vypýtal z publika (situácia na Ukrajine, ISIL, migrácia). V prípade Ukrajiny je najmarkantnejším faktorom geografická blízkosť miesta konfliktu. Ohľadom problematiky Islamského štátu zmienil fakt, že SR zatiaľ nie je priamym cieľom teroristov. Migráciu opísal ako dej, ktorý je v histórií ľudstva bežný a vždy tu bol, ale v dnešnej dobe globalizácie 
a dostupnosti k médiám je pod stále väčším drobnohľadom.
Ako výzvu, ktorá nebola zmienená v publiku spomenul extrémizmus, ktorý má v posledných rokoch pod tlakom udalostí vzostupnú tendenciu nielen v Európe, ale aj v USA. Opisoval katastrofické scenáre, ktoré extrémistické strany šírili a ktoré sa po rokoch stále nenaplnili, pričom zdôraznil, že najviac ekonomických migrantov a žiadateľov o azyl je zo štátov ako Srbsko alebo Rumunsko, ktorých ale Slovák na ulici nerozozná od domácich a preto má extrémizmus najmä rasový a antiislamský podtón, pričom upriamil pozornosť na nevyhnutnosť komunikácie s verejnosťou, najmä z mladšou generáciou, ktorá je náchylná na príjem informácií z extrémistického prostredia.
Po samotnej prednáške poskytol publiku priestor na otázky, interaktívnou formou sa pýtal študentov odkiaľ čerpajú informácie, aké informácie vyhľadávajú a postupne prešiel k vyhľadávaniu informácií ohľadom bezpečnosti a medzinárodných vzťahov. Zmienil alternatívne médiá a uviedol aj svoju osobnú skúsenosť s nimi, čím sa dostal k téme dezinformácií a spôsobom ako ich odhaľovať, pričom za najvhodnejší spôsob označil zisťovanie informácií o autorovi článku, ktorý je efektívnejší ako hľadať konkrétnu správu v rámci viacerých domácich aj zahraničných médií. Upriamil pozornosť na detaily, ktoré odlišujú kvalitné médium od dezinformačného t.j. štylistické a gramatické chyby, ale aj psychologické ťahy, ako upútať čitateľa, napríklad cez nadpis článku, ktorý je často zavádzajúci alebo úplne klamlivý v prípade médií otvorene šíriacich dezinformácie a upriamil pozornosť najmä na rozdiely v kritickom myslení čitateľov kvalitných a dezinformačných médií.
V závere boli spomenuté konkrétne spôsoby, ako SR bojuje proti šíreniu dezinformácií a s tým súvisiacim nárastom extrémizmu, pričom naznačil, že mnohý politický predstavitelia túto tému potláčajú do úzadia z dôvodu politickej kalkulácie za účelom získania politického kapitálu z obavy o stratu voličských preferencií.
