Dňa 2.11.2017 sa na Bilingválnom Gymnáziu Milana Hodžu v Sučanoch uskutočnilo ďalšie zo sérií podujatí projektu Speaking Tours: Priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Témou podujatia boli Výhody a nevýhody členstva Slovenskej republiky v NATO. Pozvanie EAC prijal doc. Mgr. Jaroslav Ušiak, PhD, člen Katedry bezpečnostných štúdií a prodekan pre medzinárodné vzťahy a vzťahy s verejnosťou Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Celé podujatie bolo podané interaktívnou formou, vďaka ktorej vznikala diskusia medzi študentami aj počas samotnej prednášky. Interaktívnosť sa prejavila hneď na začiatku, keď si pán docent pre študentov pripravil malý test, aby zistil stav vedomostí auditória v otázkach Severoatlantickej aliancie v spojitosti so Slovenskou republikou. Následne boli formou otázok prezentované rôzne stanoviská členov slovenskej politiky (vyskytovali sa tam súhlasné ale aj neakceptujúce výroky v spojitosti činnosti NATO), ktoré mali za cieľ zistiť, s ktorým z uvedených vyjadrení sa študenti stotožňujú. Vládla všeobecná zhoda v prospešnosti NATO pre Slovenskú republiku, ozvali sa však aj názory na možné alternatívne riešenie bezpečnosti regiónu prostredníctvom regionálnej bezpečnostnej organizácie V4.
Pán docent reagoval príkladmi so zdieľanou vzdušnou ochranou s Českou republikou a jej ne/funkčnosťou, tiež poukázal na jednu z možností, že štáty V4 by sa mali spojiť hlavne vo vnútri NATO, kde by sa stal ich hlas silnejším, keby vystupovali s rovnakými názormi ako jeden región. Pán docent ďalej analyzoval členstvo a vývoj SR v Severoatlantickej aliancií, rovnako v spojitosti s OSN a EÚ. Nikto zo študentov sa nevyjadril, že SR by mala vystúpiť z NATO a všetci sa zhodli na tom, že členstvo SR v Severoatlantickej aliancií je pre štát momentálne potrebné. Spomenuté boli aj možné alternatívy pre SR a to zaistenie bezpečnosti prostredníctvom garanta zo strany Ruska alebo aj získanie neutrality. Počas diskusie a vyhodnotenia sa obe možnosti ukázali pre SR ako momentálne neefektívne a nevyhovujúce. Ako príklad neutrality na báze Švajčiarka sa pán docent zaujímal, koľko z poslucháčov by išlo brániť štát v prípade vojny, keby Slovensko bolo neutrálne.
Len zhruba 10% poslucháčov sa prihlásilo, čo tiež poukazuje na jeden z problémov – zaistenia obranyschopnosti v prípade neutrálneho štátu. Rečník následne uviedol najhlavnejšie výhody ako aj nevýhody členstva SR v Severoatlantickej aliancií. Medzi výhody patrí napríklad aj podieľanie sa na udržiavaní medzinárodného mieru, zníženie rizika ozbrojeného konfliktu medzi členskými štátmi, podieľanie sa na rozhodovaní v otázkach o medzinárodnej bezpečnosti, v minulosti lepšia pozícia pri integrácii do EÚ, ako aj ekonomicky nárast priamych zahraničných investícií (s bezpečnostnými zárukami narastá dôvera investorov), 
menšie a lepšie alokované obranné výdavky; kolektívna obrana je výhodnejšia ako obrana výlučne vlastnými prostriedkami, tiež skvalitnenie ozbrojených síl, či upevnenie medzinárodného postavenia a prestíže Slovenska a lepšie bezpečnostné záruky v rámci kolektívnej bezpečnosti, kedy nie sme odkázaní iba na svoje vlastné prostriedky, ale v prípade potreby sa môžeme obrátiť na štáty Aliancie.Tiež uviedol negatíva spojené s našim členstvom, že SR musí prispievať do kolektívnej bezpečnosti aj keď ako štát nie je v konkrétnom konflikte priamo v ohrození alebo sa ho vôbec netýka, SR tiež prijala zodpovednosť za to že sa bude snažiť riešiť problémy aj mimo jej územia. Rovnako aj existencia nových nevojenských hrozieb – napro. vo forme kybernetického útoku, kedy si nepriateľ vždy vyberá najslabší článok resp. najslabšieho člena skupiny a tak sa treba vzdelávať a zdokonaľovať aj v tejto sfére, alebo, že Severoatlantická aliancia nedokáže reagovať na všetky hrozby, ako napríklad stále panujúca hrozba z masívnej migrácie. Ku koncu prednášky študentov zaujímali otázky ohľadom výdavkov na obranu, fungovanie NATO a rovnako aj otázky dĺžky rozhodovacieho procesu vo vnútri Severoatlantickej aliancie.
