Štvrtok 6. novembra sa v priestoroch Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici uskutočnilo podujatie projektu This is NATO 2014 s názvom NATO Post Wales and Cyber Defence. Hosťom podujatia bol Norman T. Scharpf– zástupca vedúceho misie americkej ambasády v SR. Diskusiu moderoval Peter Mikula z Euroatlantického centra. Projekt This is NATO 2014 je organizovaný Euroatlantickým centrom v spolupráci s Fakultou politických vied a medzinárodných vzťahov UMB za finančnej podpory NATO PDD.
Na úvod pán Scharpf predstavil stručnú históriu NATO a vyjadril sa k vzťahom medzi Slovenskou republikou a ostatnými krajinami Aliancie. Hlavnou témou prednášky bola kríza na Ukrajine a kybernetická bezpečnosť, odzneli však aj iné témy ako čoraz vážnejšia hrozba Islamského štátu a energetická bezpečnosť. V časoch krízy vyzval na silnejšiu kooperáciu medzi jednotlivými krajinami NATO. Vyjadril však obavy, že niektoré krajiny zaujímajú postoj nie príliš aktívnych členov Aliancie a pri eskalácií konfliktov vo svete sa nesnažia plniť jej odporúčania. Pri danej problematike sa vyjadril aj k aktuálnej pozícii Slovenska v euroatlantických štruktúrach a informoval aj o stave našich ozbrojených síl. Hlavným cieľom nielen Slovenska ale aj iných členských krajín NATO je modernizácia ozbrojených zložiek. Výdavky na obranu by mali tvoriť minimálne 2% ročného HDP krajiny. Pán Scharpf poznačil, že tieto zmeny nemôžu byť okamžité. Do roku 2020 Slovensko plánuje poskytnúť Ministerstvu obrany 1,6 % ročného HDP. Pre budúcnosť vytýčil niekoľko hlavných cieľov pre NATO – zníženie ruského vplyvu v krajinách východnej a strednej Európy, väčšia ekonomická spolupráca medzi krajinami Aliancie a taktiež zníženie závislosti od ruskej energetickej politiky. Vyjadril aj k možnosti procesu rozširovania na summite NATO v Poľsku. Pokiaľ budú kandidátskej krajiny spĺňať náležité minimálne požiadavky pre vstup do euroatlantických štruktúr, NATO nemá problém s prijímaním nových členov. Po záverečných slovách nasledovalo kolo otázok, ktoré sa dotýkali tém budúceho summitu NATO v Poľsku, výsledkov volieb na Ukrajine, exportu ropy z USA do Európy, ale taktiež zazneli otázky ohľadne nebezpečenstva kybernetických útokov a riešenia týchto možných rizík.
Po otázkach nasledoval už samotný workshop. Participanti boli rozdelení do štyroch skupín, ktoré riešili vopred stanovené zadania: Prečo je pre Slovenskú republiku aktívne členstvo v euroatlantických štruktúrach zahranično-politickou prioritou? Akými krokmi a nástrojmi môže Slovensko formovať svoj imidž zodpovedného a aktívneho člena Severoatlantickej aliancie? Ako reprezentanti členských štátov Severoatlantickej aliancie na summite formulujte strategickú koncepciu NATO na budúce 2-ročné obdobie. Definujte potenciálne hrozby pre bezpečnosť euroatlantického priestoru a prístup k ich eliminácií (Islamský štát, terorizmus, kybernetické útoky, ruské zahranično-politické ambície – ukrajinská kríza). Jednotlivé odpovede účastníkov sa zhodli v tom, že pre vylepšenie imidžu SR ako aktívneho člena NATO je hlavná modernizácia armády, participácia v misiách NATO a jednotnosť oficiálnych vyhlásení politických predstaviteľov Slovenka v zahraničí. V kontexte ukrajinskej krízy sa skupiny zhodne vyjadrili, že ďalšia eskalácia konfliktu priamo ohrozuje bezpečnosť strednej Európy. Ako najväčšiu hrozbu identifikovali ruský intervencionizmus v jeho „blízkom zahraničí.“ Rečník následne zhrnul a zhodnotil výstupy skupín. Na záver doplnil, že Slovenská republika by mala byť v pozícii koordinátora pre ostatné krajiny, v ktorých prebieha transformácia spoločnosti na demokraciu s trhovou ekonomikou.
Kompletný report z podujatia si môžete stiahnuť vo formáte PDF.
